Ubisoft nám s najnovším Assassin’s Creed Mirage sľuboval návrat ku koreňom série. K tým skutočným koreňom! Nie k masívne populárnej dvojke, ale k úplne prvému dielu série z roku 2007, v ktorom hral hlavnú úlohu Altair. Je tomu skutočne tak? Podľa mňa nie tak úplne. Aspoň nie tak, ako som si to predstavoval ja. Hra je (našťastie) podstatne kratšia ako Valhalla alebo Odyssey, neponúka voliteľné pohlavie a nepredáva sa za 70 eur, čo je vítaná zmena. Návratom ku koreňom by sme mohli chápať napríklad zasadenie do Bagdadu 9. storočia, ktoré je rovnako ako zasadenie prvého dielu, súčasťou Blízkeho východu. Atmosféra tu teda je obdobná a vývojári nám dokonca ponúkajú možnosť zapnúť grafický filter, ktorý hru hodí do akéhosi modrastého tónu pripomínajúceho vzhľad práve prvého Assassin’s Creed.
Na rozdiel od Altaira, hlavný protagonista Mirage, Basim, nie je od začiatku hry členom zväzu asasínov, ale je len obyčajný pouličný zlodejík, ktorý sa dostane svojimi činmi do hľadáčika spolku Hidden Ones, do ktorého sa chce silou mocou dostať. Získať si ich rešpekt a stať sa jeho pevnou súčasťou. Príbeh nie je až tak silná stránka a z veľkej časti ide o takú starú zabehnutú klasiku, ktorá ničím extra neprekvapí. Bez veľkých spoilerov, aj Mirage, rovnako ako predchádzajúce hry zo série, obsahuje viacero postáv postavených na základoch reálnych ľudí z danej doby a množstvo historických informácii servíruje v podobe značne podrobného codexu. Občas som mal pocit, že čítam skutočnú encyklopédiu. V tomto smere môžem Ubisoft len pochváliť, za snahu ponúknuť nejakú tú pridanú hodnotu pre milovníkov histórie. Tu je asi vhodné doplniť, že našincov, ktorí neovládajú plynulo angličtinu nepoteší fakt, že hra nemá českú lokalizáciu.
Čo je teda oproti tým neustále omielaným „koreňom“ iné v Mirage? Prečo by som to nenazval návratom? Je to najmä hrateľnosť. I keď tu je väčší dôraz na stealth a celkovo skôr tichý prístup k plneniu úloh a strom schopností je podstatne zredukovaný, je tu na míle cítiť novodobá línia Assassin’s Creed titulov od Origins až po Valhallu. Znova tu je spôsob ovládania prispôsobený na využitie „bumperov a triggerov“ (teda R1/RB, R2/RT) pre rýchle výpady a silné útoky. Nemá to s originálom nič spoločné a popravde už som sa trocha tešil na zmenu. Síce som toto ovládanie v Origins chválil a hereticky som ho prirovnal ku Dark Souls, už sa mi to akosi ohralo a chcel by som vidieť niečo trocha iného. Uvedomujem si, že ovládanie prvého AC nebolo ani zďaleka dokonalé, ale tie taktické vyčkávacie súboje s mestskými strážami takmer pripomínajúce tanec mi trošku už chýbajú. Zopakoval by som si to. Čo by som si z prvého dielu už ale najradšej nikdy nezopakoval, je neustále blbnutie chovania protagonistu pri rýchlom parkúrovom presune mestom. Miestami bola hra tak zmätená z neustáleho premýšľania, čo chcem asi zrovna s Altairom predviesť, že nechala chudáka asasína poskakovať na úplne šialených miestach, ku ktorým som sa ani len nechcel priblížiť. Jeden z najväčších negatívnych bodov tejto hry z roku 2007 (čas letí) je do určitej miery prítomný aj v Mirage z roku 2023. Je to až k neuvereniu, ale je to tak. Zrovna v tomto sme návrat do minulosti tak úplne nepožadovali.
Mnoho ľudí dalo najavo svoju nespokojnosť s krátkou hracou dobou AC Mirage a ja tu musím oponovať. Pre mňa je podstatne lepšie hrať 20 hodín niečo, čo ma nebude otravovať nekonečnou zásobou nudných, cez kopírku robených vedľajších úloh a bude viac sústredená na podstatnejšie časti deja. Minimálne pre recenzenta a pre hráčov s obrovským backlogom nedohraných hier, je kratšia herná doba osviežujúca zmena. Ja patrím do oboch táborov, takže iste pochopíte, že mne 15-20 hodinová hrateľnosť absolútne neprekáža. Viac ako o hrubý počet hodín by v hrách malo ísť o počet hodín kvalitnej zábavy. Nevravím, že je Mirage plný dychberúcej hrateľnosti a nenájdete tu žiadnu umelú výplň. Nejaká sa nájde aj tu ale je jej, najmä oproti Valhalle, minimum. Potrebujem sa však posťažovať na, podľa môjho názoru, vyslovene katastrofické dialógy. Nie len to ako sú napísané, ale aj ich prednes dabérmi je skrátka totálne mimo toho, čo by som od obrovskej AAA firmy očakával.
Graficky je na tom nový diel slušne. Opäť nič svetoborného, ale mesto a jeho okolie vyzerá pekne a tým, že je mapa menšia oproti minulým dielom, je tu menej hluchých priestranstiev. Z technického hľadiska je Mirage pokračovateľom dlhodobej snahy Ubisoftu o optimalizáciu enginu Anvil, na ktorom AC hry poslednú dobu bežia a minimálne na konzolách poskytuje plynulý zážitok so slušným grafickým pozlátkom. Dostupné sú režimy výkonu aj kvality v 30 a 60 fps respektívne a to aj na najslabšej konzole tejto generácie Xbox Series S. PC verzia je trochu zložitejšia na zhodnotenie. Hral som ako na PS5, tak aj na PC a výkon na počítačoch by mohol byť o niečo lepší. Je to pre mňa dosť náročné odhadnúť, pretože rozhodne nemám zrovna priemernú hardvérovú zostavu (procesor Ryzen 7 7800X3D za viac ako 400 eur, 32GB RAM a grafická karta RX 7900 XTX za viac ako 1000 eur) a všetko väčšinou prerazím brutálnou silou, ale po spustení hry na viac rozumnom hardvéri (notebook s Ryzen 7 5800H, 32GB RAM a NVIDIA GeForce 3070) som pochopil, že hra môže mať dosť nepríjemné zádrhy vo výkone v určitých bodoch. Nič nehrateľného, ale človek si to všimne a môže to pôsobiť otravne. Po znížení rozlíšenia na 1080p to bolo o poznanie lepšie ale stále sa občasne hra trhla. 7900 XTX hru zdemoloval aj v maximálnych nastaveniach v 4K rozlíšení bez FSR pri viac ako 70 fps. Po znížení rozlíšenia na 1440p si užijete hru v 120 fps – ideálne nastavenie pre monitory s vysokou obnovovacou frekvenciou. Ešte doplním, že hra nepodporuje žiadny druh raytracingu ani DLSS 3 Frame Generation od NVIDIE či FSR 3 Frame Generation od AMD. Skúšal som však AMD driver-level generovanie snímkov (AMD Fluid Motion Frames) a funguje zhruba tak ako pri všetkých iných DX 11/12 hrách – zdvojnásobil som svoj framerate na úkor zhoršenej input odozvy. Nepoteší prítomnosť DRM ochrany Denuvo, ktorú Ubisoft pridal do PC verzie až potom, ako vyšla väčšina recenzii.
Neviem príliš čo k tomu všetkému dodať na záver. Cítim sa z Assassin’s Creed Mirage akosi na vážkach. Na jednu stranu vítam kratší, viac „focused“ diel v sérii, no na druhú v ňom stále vidím príliš veľa náznakov moderného Assassin’s Creedu a hra zaostala za mojimi očakávaniami skutočného návratu ku koreňom, o ktorom sme neustále od Ubisoftu počúvali. Mirage neurazí ale ničím ma nedokázal nadchnúť. Je to však z môjho pohľadu podstatne príjemnejšia hra ako Valhalla.
