Ak chcete, ušetrím vám čas a poviem vám to, čo chcete počuť, hneď z kraja recenzie. Assassin’s Creed Shadows je ďalší diel Assassin’s Creed. Šokujúci objav ES Magazínu! Viete prví LEN U NÁS!!1!! Táto veta vám však v kontexte Ubisoft hier povie viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj v Shadows je prítomný projektilný grc rôznych bodov záujmov na pomerne veľkej mape, ktoré nie sú, ako vždy, ničím extra zaujímavé. Moja recenzia AC Mirage nebola až tak nekompromisná a popravde, som si ho vo svojej podstate vcelku užil. Nie je ničím revolučný a skôr išlo o takú odbočku od obrovských máp, nekonečných hodín nudného obsahu a išiel trochu späť ku koreňom úplne prvého dielu, ktorý je v mojich (nostalgiou prefackaných) očiach stále neprekonaný. Shadows je návrat k bloatu.
Musím podotknúť, že Shadows hrám zarovno s Kingdom Come Deliverance II a to novému Assassin’s Creed skrátka nelichotí. Ten rozdiel je skutočne priepastný. Kvalita dialógov, dabingu, questov, príbehu ako celku, zaujímavosti herného sveta, celkového pocitu z hrania… Shadows je vo VŠETKOM horšou hrou. To nie je názor, to je objektívny fakt. Laťka už je skrátka niekde inde a Ubisoft sa na ňu márne pokúša siahnuť. Jasné, sú to iné druhy hier. Ale úprimne, skutočne sú? Ja vidím dve príbehové RPG s odlišným prístupom ku hrateľnosti. To je jediný rozdiel. Obe sa primárne snažia prerozprávať príbeh a donútiť hráča vytvoriť si puto s postavami. KCD to zvláda s bravúrou s prstom v nose a Shadows tápa ako nepripravený maturant po opici pri otázke o Rysavej jalovici.
Hrateľnost je; ako to nazvať… Nervy skúšajúca? Fakt si už dlho nepamätám, že by hra takto vo veľkom testovala moje nervy. Prisahám, že prvé 3(!) hodiny sa gameplay skladá z pozerania cutscén a občasného kráčania vpred. Prípadne, všetkými milovanými scénami, kde hráč musí pomaly nasledovať nejakú postavu, zatiaľ čo medzi nimi prebieha dialóg. Ubisoft sa to dodnes nenaučil a evidentne sa nikdy nepoučí. Tieto misie nikto nechce! NIKTO. Ono by sa to dalo tolerovať, pokiaľ by bol dialóg zaujímavý, lenže nie je. “Ou nie, umrel mi otec. Teraz budem mať každých 15 sekúnd čiernobiele flashback video, ako mi ho všetko pripomína…” Mal som chuť prehodiť monitor cez balkónové dvere.
Celkovo vás hra berie ako nesvojprávneho retarda s alzheimerom a neustále vám pripomína veci, ktoré sa udiali pred niekoľkými minútami. Všetko vám vysvetľuje ako dieťaťu. Tým nemám na mysli herné prvky, ovládanie alebo iné technické záležitosti. Vysvetľuje vám dej, ktorý sa odohráva pred vašimi očami a neverí vám, že si niečo sami zapamätáte. Za to s menami sa vôbec nehrá. Hádže na vás jedno japonské meno bez kontextu za druhým alá americký sitcom typu Family Guy mená, pre Európanov neznámych, celebrít a vy len kukáte ako Bulhar do mlátičky, že “kto, kurva?”. Tým sa dostávam k dabingu. To čo má znamenať? To myslia vážne toto? Anglický dabing je absolútne nepočúvateľný a to vôbec nepreháňam. Znie ako keby sa Ubisoft rozhodol zaplatiť nejakým amatérom na Fiverri, nech pre nich nahrajú dialógy, prípadne, ako keby skrátka použili umelú inteligenciu a povedali si: eh, môže byť asi. Našťastie, je možnosť zapnúť japonský dabing s anglickými titulkami (češtinu v hre nenájdete, ale fanúšikovia už spravili AI preklad). Pri ňom sa síce cítite ako weeb, ale znie radikálne lepšie.
Na kvalitu deja som už stihol nadávať, no ešte som vám neodtajil, o čom Shadows vlastne je. I keď to už možno dobre viete z trailerov, informácii na internete alebo streamov, príbeh sa odohráva vo feudálnom Japonsku, konkrétne v období Sengoku (15. až 16. storočie). Hra sa točí okolo dvoch hlavných protagonistov, ktorí ponúkajú odlišné herné štýly. Zatiaľ čo Naoe, ninja-žena, sa zameriava na stealth a infiltráciu, čierny pán Yasuke, je africký samuraj… Teda vlastne nie je, ale v tejto hre je… Ktorý slúžil pod vodcom Oda Nobunagom a má svoj herný štýl založený na sile a priamej konfrontácii. Príbeh Naoe je o pomste smrti jej otca a ochrane svojho dedičstva po tom, čo jej dedinu zničia nájazdníci. Je to presne tak nezaujímavé, ako si myslíte. Klasická revenge storka, ktorá nemá čo extra ponúknuť. Obe postavy sa v jednom bode stretnú, zistia že majú spoločných nepriateľov a postupne budú odstraňovať svoje ciele.
Samozrejmosťou je prepojenie deja s bojom Templárov a Asasínov, kde Templári manipulujú feudálnymi pánmi, zatiaľ čo Asasíni podporujú odpor a slobodu. Najväčší dôraz je ale kladený na Naoe, za ktorú odohráte dobrých 10 hodín predtým, ako vás hra opäť prepne do Yasukeho, s ktorým predtým prídete do kontaktu len na slabú polhodinku v úplnom úvode hry, kde sa naučíte základy boja. Postupné odškrtávanie protivníkov zo zoznamu mi pripomenulo Shadow of Mordor, ktorý mal ale lepšie spracovaný celý tento systém vďaka úžasnej funkcii Nemesis. Vcelku ma to ale bavilo aj v podaní Shadows. Prípadne, ak chcete divokejšie prirovnanie, tak mám pre vás paralelu s Need for Speed Most Wanted, kde sa dostávate v Most Wanted rebríčku vyššie a získavate postupne autá ostatných závodníkov. Som si istý, že toto prirovnanie inde nenájdete.
Za Naoe sa mi hralo podstatne lepšie, pretože je rýchla, mrštná a aj keď nevydrží toľko zásahov od nepriateľov ako Yasuke, tak je s ňou aspoň zábava hru ovládať. I keď by ovládacia schéma na klávesnici a myši mohla byť aj lepšia. Pohyb s WSAD, blokovanie s Q a úskoky s Alt je vážne krkolomné kombo a odporúčam tieto klávesy prenastaviť podľa vášho uváženia. Yasuke má drvivú silu, no jeho nemotornosť a pomalosť ma dosť rýchlo odradila. Hru si však môžete nastaviť na nižšie obtiažnosti a bude vám v podstate jedno za ktorú postavu zrovna hráte. To by ale vytrhlo z hry to, čo ju má odlišovať od ostatných dielov série. Dva rozlišné štýly dvoch postáv tu predsa ešte neboli, no nie? Ale boli. A to poriadne dávno. V Assassin’s Creed Syndicate z roku 2015 – Evie a Jacob. Ako jednu z takých skutočných inovácii v rámci série, by som vypichol budovanie svojho “kempu”, kde staviate nové budovy, vylepšujete ich, dostávate tým prístup k novým možnostiam a výhodám pre svoju postavu a najímate pomocníkov, vďaka ktorým skautujete mapu pre vaše ďalšie ciele. Pomôcť vám môžu aj v boji, čo je vcelku vítaný prídavok do hry. Inteligencia protivníkov je opäť moderný AAA štandard a všetci sú doslova slepí a hluchí, takže častokrát pomoc ani potrebovať nebudete. Vrátim sa ale k tej zábave. Občas mám pocit, akoby Shadows nechcelo, aby som sa bavil. Keď už sa stane, že sa skutočne začnem baviť, hra ma z toho vytrhne nejakou cutscénou alebo nudnou fázou daného questu. Ono vlastne aj tá zábavná fáza je po čase dosť repetetívna, pretože je to takmer vždy len o tom, že pricválate na svojom mountovi do lokácie a hľadáte modrú bodku – koho že to máte odkráglovať. O tých vedľajších questoch sa už snáď ani nemá cenu potom baviť. Nenazval by som ich ani tak nezaujímavými, ako skôr otravnými. Som možno rozhýčkaný KCD II, v ktorom je zaujímavá aj náhodná interakcia s potulným vidlákom v lese.
Problémom je aj samotný svet. Do určitej miery teda. Na jednu stranu vidím, že sa vývojári naozaj snažili vystihnúť mnohé historické aspekty feudálneho Japonska, no na druhú stranu na tú históriu vyslovene pľujú. Na poslednú chvíľu z hry museli odstrániť deštrukciu kaplniek, čo prišlo aj samotnej vláde Japonska nemiestne. Je nutné dodať, že na internete sa tento fakt dosť zveličil, pretože Japonsko hru nebojkotuje, ani vláda nepodala žiadnu sťažnosť smerom k Ubisoftu. Len sa nechali počuť, že majú obavy, aby to nezačali robiť turisti v reálnom Japonsku. Čomu by som sa v dnešnej dobe ani tak nečudoval, keďže ľudom drbká čoraz viac. Do hry zakomponovali aj ženskú sumo bojovníčku, čo je nezmysel, pretože sumo bola najprv záležitosť čisto mužská. Tzv. onna sumo bolo zavedené až niekde v 18. storočí a aj to len v niektorých častiach Japonska. Najviac do oči bijúcou kontroverziou je potom samotný Yasuke, ktorého hra zobrazuje ako plnohodnotného samuraja. O Yasukovi vieme len veľmi málo a len jedno je isté – bol to portugalský otrok, ktorý do Japonska prišiel s jezuitom Alessandrom Valignanom. Nobunaga ho skutočne prijal do svojich služieb ale jeho rola je otázna. Či Nobunagovi čistil boty alebo sa staral o záhradku nevie nikto. Okrem Ubisoftu a anglickej “určite-objektívnej” mutácie Wikipedie. Tí majú jasno. To tu ale nebudem riešiť.
Čo tie dobré časti sveta? Musím uznať, že aj napriek svojej veľkosti, nie je to úplne taký ten typický prázdny Ubisoft svet. Je tu veľa pekných zákutí, historických stavieb, vcelku zapamätateľných lokácii a celé je to zaobalené do veľmi podarenej grafiky. Pochválim implementáciu ray tracingu, ktorý hre dodáva ďalšiu vrstvu atmosféry, ktorá je v hre aj bez toho podarená. Nasvietenie a tiene sú jedny z hlavných grafických devíz Shadows (s takým názvom hry sa snáď ani nič iné neočakávalo 🙂 ) a hlavne tiene fungujú nie len ako vizuálne pozlátko, ale aj ako samostatný prvok hrateľnosti, kedy sa môžete do tieňov a tmy skryť pred nepriateľmi. Hra navyše beží aj na slabších strojoch obstojne (ALE bez upscalingu sa v podstate nezaobíde nikto). Okrem Ryzen 7800X3D + RX 7900 XTX, som hru hral aj na notebooku s Ryzen 7 5800H + NVIDIA RTX 3070 a bežala aj tam bez nejakých väčších problémov. Len teda v rozlíšení 1600p som musel nastaviť stredné detaily, DLSS na balanced a zapnúť FSR Frame Generation aby som dosiahol na moju preferovanú úroveň 75+ fps.
Celkovo je Assassin’s Creed Shadows neuveriteľne rozlámaná hra. Kláti sa na všetky strany ako vŕba z Harryho Pottera a svoje konáre sa snaží dostať na všetky svetové strany. Vo výsledku však ani jeden z tých obrazných konárov nedočiahne svoj cieľ. Pokus o historizmus je nedotiahnutý, pokusy o woke vsuvky sú opatrné a je vidieť, že tam toho chceli natlačiť čo najviac, ale zároveň tak, aby neurazili “ten druhý tábor”, gameplay chceli spestriť budovaním kempu, no keď si to zoberiete od podlahy, tak to nie je až tak podstatná súčasť hry a fungovala by v pohode aj bez tohto systému, questy chceli silou-mocou spraviť cinematické, no nemajú na to talent ani animátorský, ani dabingový, a ani scenáristický… Je tu vidno ten aspekt toho boja o prežitie celého štúdia. Celé to je v kŕči. “Toto nesmie byť prepadák, inak ideme ku dnu!” Je to hra, ktorú si zrejme do sýta užijú fanúšikovia Ubisofťáckej receptúry otvorených hier a ešte im navrch príde inovatívna, pretože nehrajú žiadne iné hry 🙂 Pre mňa to je prudký priemer, ktorý nič nezachráni (ani tie vaše posrané mikrotransakcie, Ubisoft – ste si mysleli, že to nespomeniem?). V podstate je to pre mňa tak trocha lepšia Valhalla.
Assassin's Creed Shadows: Priemer, ktorý, podľa mňa, nemá šancu zachrániť Ubisoft pred priepasťou, ktorú si sám vykopal. Trochu nerozumiem tak kladnému prijatiu od herných novinárov… Asi hrám inú hru. Ubisoft sa oháňa 2 miliónmi hráčov, no koľko z nich si hru kúpilo? Stavím sa, že väčšina si skrátka zaplatí mesiac predplatného Ubisoft+, hru skúsi a zabudne na ňu. Nejakú zábavu si pri hraní užijete, no sú vonku lepšie hry. Ak chcete niečo pomalšie a historické, siahnite po KCD II. Ak niečo rýchlejšie a akčnejšie, tak nový Dynasty Warriors: Origins je nesmierne kvalitné hranie. Ak chcete videoherné Japonsko, tak Ghost of Tsushima. – Romando
