Hry od francúzskeho štúdia Spiders majú presne to čaro, ktoré mi v dnešnej dobe AAAA hier chýba. Niečo, čo sa pohybuje medzi nezávislými a AAA hrami. Takzvané AA hry boli kedysi úplne bežnou praxou. Dnes už je to zriedkavejšie na takúto hru naraziť. Buď je titul indie alebo naopak tvrdí tú starú ohranú AAA muziku. Ku Spiders by som ešte pridal aj ukrajinských Frogwares a svojim spôsobom aj nemeckých Piranha Bytes. Tým to ale tak nejak končí. Preto sa vždy teším, keď vidím vychádzať hru akou je Steelrising. Prvé upútavky a obrázky z hry boli dychberúce. Krásna grafika so zaujímavou štylizáciou, hrateľnosťou Dark Souls a zasadením do alternatívneho obdobia francúzskej revolúcie. Ľudovít XVI. sa bráni revolúcii robotmi. Presnejšie teda automatonmi, aby sme nevyzneli rasisticky. Jedným z takých robotov ste aj vy – Aegis. Tá bola vytvorená istým Vaucansonom, aby chránila kráľovnú (RIP in pepperoni Betka mimochodom) a teraz je na nej, aby pomohla revolúcii. Výsledok je tak trocha inde, ale nemajte strach. O prepadák nejde.
Začnem grafickým spracovaním. Je to zvláštne ako dokáže hra klamať telom pred svojim vydaním. Niečo ako krásavice na Instagrame. Vo výsledku je to všetko klamlivá reklama. Nevravím, že sa v hre nenájde pekný moment, ktorý si pýta o fotku, ale extrémne veľa ich nie je. Najmä z dôvodu, že sa vývojári nepochopiteľne rozhodli ponoriť Steelrising takmer nepretržite do tmy. Hra má celkovo nevyvážený balans medzi osvetlenými a tmavými časťami prostredia a človek sa ľahko stratí, pretože niektoré miesta vyzerajú podobne. Pripadá mi to akoby sa snažili simulovať atmosféru a feel z Bloodborne od FromSoftware, ale nevyšlo to. Všetko je príliš tmavé a i keď je svet relatívne detailne vymodelovaný, veľa z tejto snahy zaniká v tme. Príliš nepomáha ani HDR, ktoré je dostupné aj v PC verzii. Potrebujete ale pochopiteľne monitor alebo televíziu čo HDR režim podporuje. Miestami hra pôsobí ako next-gen produkt a inokedy mi príde ako keby som hral Demon’s Souls na PS3. Pritom je Steelrising neskutočne náročný na hardvér. Vymaxovať všetko vrátane ray tracingu a cieliť pritom na 60 fps je na 8 GB grafických kartách vyššej triedy nemožné. Hra si pýta príliš veľa VRAM. Ukazateľ v nastaveniach mi pri maxime hlási, že budem potrebovať okolo 10 GB VRAM. Ak aj znížite detaily na prijateľnešiu úroveň, stále sa budete občasne trápiť so sníženým frameratom. Optimalizácia by skrátka mohla byť lepšia.
Od soulsovky očakáva každý automaticky nepríčetnú obtiažnosť a obrovských kreatívnych bossov. Hneď prvá obrazovka po spustení novej hry však môže mnohých hardcore hráčov zaraziť. Steelrising umožňuje hráčovi nastaviť si rôzne zjednodušenia hrateľnosti. Môžete od nepriateľov dostávať slabšie údery, rýchlejšie sa vám môže dopĺňať výdrž alebo sa nemusíte obávať, že stratíte nazbierané esencie po úmrtí (ekvivalent souls z Dark Souls). Dokonca sa môžete spraviť nesmrteľnými. Za mňa zaujímavé možnosti naviac, ktoré hráč môže a nemusí využiť. Pre niektorých hardcore puritánov neprípustné. Takto ale môžeme Steelrising odporučiť širšej hráčskej základni, čo je skvelé. Môže to byť dobrý vstupný bod pre nováčikov souls-like žánru. Tí hráči, čo to chcú silou mocou dostávať na tvrdo do svojho pomyselného hráčskeho análu (ja sa ospravedlňujem) si aj napriek týmto možnostiam stále prídu na svoje. Ak uľahčujúce nastavenia nevyužijete, Steelrising ponúka slušnú výzvu.
Hrateľnostne je na tom hra veľmi slušne. Bavil som sa (a ako vždy v takej situácii, zabudol robiť screenshoty 🙂 ). Súbojový systém je vcelku odladený a nemal som vôbec pocit, že hrám nejakú lacnú hru, ktorá sa na souls žáner len hrá. Ona vlastne ani nie je o toľko lacnejšia ako AAA tituly – 50 eur namiesto štandardných 60/70. Pohyby sú plynulé a animácie sa bugujú len zriedkavo. Pokiaľ teda nerobíte nejaké pokročilé stratégie s ktorými vývojári nerátali, ako napríklad IGN, ktoré sa zaseklo v strome pri preskakovaní nejakého plota v mieste, kde to hra neočakávala. Ani takéto veci by sa nemali stávať, ale savepointov je v hre dosť, takže nie je to až taká katastrofa. Savepointy sú vlastne ďalšia z mnohých vecí, ktoré pripomenú FromSoftware hry. Sú riešené presne ako staré známe bonfires. Aktivujete ich, hra sa uloží, respawnú sa zabití nepriatelia (okrem bossov) a vy dostanete možnosť vylepšiť svoje štatistiky pomocou už spomenutých esencií. Možno to je moja hlavná výčitka popri nie zrovna najlepšej technickej stránke. Všetko je až moc… Dark Souls. Je tu minimum zaujímavých noviniek, ktoré by sme nikdy v tomto žánri nevideli. Vlastne tu také nie je nič. Všetko je tak trocha podľa šablóny a nebyť podareného zasadenia do alternatívneho Francúzska s prvkami sci-fi počas revolúcie, nenájdem nič, čím by bol Steelrising zaujímavý oproti takému Nioh, Sekiro alebo The Surge. S úžasným Elden Ringom to zrovnávať ani nebudem, pretože to nemá príliš cenu.
Trocha mi chýba aj lepšia variabilita nepriateľov. Všetci sú tak nejak strihnutí jedným metrom a i keď chápem, že sa vývojári držali tých automatonov, občas mi ich dizajn prišiel dosť fádny a bez nápadu. Podobne na tom sú aj bossovia. Bojuje sa proti nim fajn, ale ani jeden z nich vám asi nezostane po dohraní v pamäti. Chcelo by to viac popustiť uzdu fantázii, čo napríklad takí japončíci zvládajú dokonalo. Čo musím rozhodne pochváliť je však variabilita zbraní. Tých je požehnane a nájdete tu rôzne druhy. Streľné zbrane, sekáčiky, oceľové vejáre, bomby, ohnivé biče… Pritom má ešte každá z nich viacero druhov útokov. Zabehnutá klasika silný/slabý úder nechýba a pri každej zbrani rozdielne funguje aj blok. Nie vždy máte možnosť s danou zbraňou blokovať. Pri niektorých sa tlačidlo bloku zmení na ďalší útočný variant. Aj keď znova musím podotknúť, že počet zbraní v takom Elden Ringu je nepopísateľne väčší, treba jedným dychom dodať, že to je podstatne vyššia trieda. Steelrising si ide svojou AA cestou a mne to skrátka imponuje. Spiders majú v mojej hráčskej duši také špeciálne miesto, že sa častokrát pristihnem, že ich hrám prepáčim viac ako iným. Ja som rád, že na trhu je miesto pre Steelrising.
Neviem ako to zhrnúť, ale ja som sa skutočne bavil. Rozhodne viac ako iní recenzenti, ktorých názor by ste si však mali vypočuť tiež. Tu skrátka nenájdete nič extra nového, nič čo by vás posadilo na zadok. Ale to čo tu je funguje (mimo občasných bugíkov) a hranie má cenu. Dohrané môžete mať už za cca 15 hodín. Mne to trvalo zhruba 20, ale to pretože sa mi občas nedarilo. Málokedy si viem predstaviť, že si hru, ktorú som zrecenzoval a nedal jej hodnotenie 9 a vyššie, v budúcnosti zahrám ešte raz. Tu ten pocit mám. Takže moji milovaní frantíci, v updatoch opraviť bugy, pohrať sa s nasvietením, zlepšiť optimalizáciu a bude to dobré. Hlavne neprestávajte robiť tento druh hier. Nemyslím tým špecificky souls-like žáner, ale AA hry, akou je nie len dnes recenzovaný Steelrising ale napríklad aj ich minulý počin Greedfall. Trh to potrebuje.
Recenzované na Lenovo Legion 5 Pro
