Apocryph

ČTDPH • Apocryph


ČTDPH (alebo Čo To Do P*** Hrám) je krátka, častokrát vtipná, forma recenzii pochybne vyzerajúcich hier.


Poznáte ten pocit, keď kúpite v 90% zľave na Steame hru, o ktorej ste nikdy nepočuli a ani neviete, či ju budete vôbec niekedy hrať? Mne sa to deje pravidelne každý týždeň od roku 2012. Tento týždeň bol však iný. Povedal som si, že kúpim prvú hru v obrovskej zľave, ktorá nevyzerá ako shovelware asset flip a hneď si ju aj nainštalujem a zahrám.

Výber padol na Doomovku Apocryph. Teda, aspoň na prvý pohľad to vyzeralo na Doom klon. Čím dlhšie som ale hral, tým viac mi Apocryph pripomínal skôr Painkiller a svojim zasadením a arzenálom zbraní aj fantasy Doomovku Heretic a jej pokračovanie Hexen. Kvalitovo teda Apocryph určite nedosahuje ani na jednu zo spomenutých hier, ale nedá sa zaprieť značná inšpirácia. Vývojár BigZur Games to ani neskrýva a svoje inšpirácie vypísal priamo na Steamovej stránke svojej hry. Ako je na tom ale jeho dielo? Prekvapivo nie až tak zle, ako by ste si mohli myslieť.

Gameplay je striktne oldschool a žiadne novoty tu na hráča nečakajú. Všetko sa drží starých FPS koľají. Hlavný hrdina “Arbiter” sa vydáva na cestu boja proti démonom a kostlivcom, ktorí sa vyskytli v pevnosti jeho náboženstva Xilai. Prečo sa tam vyskytli? Čo robia členovia Xilai? A čo ja viem?! Skrátka idete vymlátiť všetko čo sa vám postaví do cesty. To je jediné, čo je podstatné vedieť.

Cestou nachádzate tajné miestnosti, ťaháte za rôzne páky a získavate nové zbrane. Tých je v Apocryph 9 a sú medzi nimi melee zbrane na blízko, magické žezlá, kúzla, artefakty aj mraziaci meč. Žiadne bazooky, brokovnice a samopaly nečakajte. Za to sa tu ale objavujú granáty, ktoré mi osobne do tohto typu hry vôbec nesedia a navyše sú takmer nepoužiteľné. Udeľujú žalostne málo poškodenia. Musím ale uznať, že má Apocryph zaujímavo vymyslené náboje. Každá zbraň čerpá z jednej alebo z dvoch magických síl vašej postavy. Tie, ktoré čerpajú z dvoch majú väčšiu silu, ale míňajú vám tým pádom aj náboje potrebné pre slabšie zbrane.

Zo zásahov do nepriateľov mám zmiešané pocity. Niektoré zbrane poskytujú príjemnú odozvu a máte naozaj pocit, že ste do niečoho udreli, ale ostatné sú akoby ste tých démonov striekali vodou z Nerf hračky. Nijak tomu nenapomáha ani fakt, že je v hre slabá variácia typu nepriateľov. Zväčša bojujete proti dvom-trom formám démonov a vývojárova predstava výzvy tkvie v spawnovaní ich čoraz väčšieho počtu.

Level dizajn je veľmi priemerný a aj keď sa tu dá nájsť zopár slušne zvládnutých úrovní, v konečnom výsledku sú prebité zástupom levelov bez nápadu a inšpirácie. Jedna z úrovní je vyslovene len jedno vysoké schodisko, ktoré nemá konca a na ktorého každom medziposchodí na vás čakajú traja démoni. Bohovsky nedopadli ani bossovia, ktorí sú v podstate len tí istí démoni, akurát niekoľkonásobne zväčšení a znesú viac úderov.

Dohranie hry trvá zhruba 4 hodinky a počas tohto času vám bude spoločnosť robiť dosť gýčovitý metal v kombinácii s niekoľkými atmosférickými electro-fantasy trackmi, ktoré hrajú počas kľudnejších pasáží hry. V priebehu týchto 4 hodín som dokonca zvládol získať všetkých 10 achievementov, ktoré Apocryph ponúka. Najťažšie bolo poraziť bossa “Guardian Titan” na najvyššej obtiažnosti. Ak sa vám nebude dariť, stačí počas hrania vyťukať “SATAN” a získate nesmrteľnosť. Tento cheat je dokonca nutný pre získanie achievementu s priezračným názvom “Cheater”.

Bavil som sa? Občas aj áno. Apocryph nie je ani náhodou odpad, akým je napríklad posledná hra z moje ČTDPH série – Autobahn Police Simulator. Za to euro to rozhodne stálo. Plná cena 12,49 € je ale prinajmenšom smiešna. Ak by som to mal vyjadriť číslami (čo zvyčajne pri ČTDPH nerobím), tak by som Apocryph ocenil hodnotením 4/10. Áno, je to lepšie ako Need for Speed: Payback… Znie to možno divno, ale Payback je drahší a furt sračka, takže nie je o čom.

O autorovi

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!