RECENZIA • Need for Speed: Payback

Need for Speed Payback

Séria Need for Speed je klasický prípad prežívania vďaka menu. Vďaka svojej minulosti. Čím novší diel skúsite, tým viac sklamaní budete. A poviem vám, že najnovší diel s podtitulom Payback, to poslal ešte o niečo ďalej. Tu už nejde o sklamanie, tu ide o znechutenie.

Prajem si, aby som už nikdy nemusel vidieť ani len hlavné menu. Payback je totiž dosť možne najhorší diel série. Otravné cutscény, katastrofálne postavy, nepríjemné ovládanie a cringe kam sa len pozriete. Ó, a samozrejme mikrotransakcie. Bavíme sa tu o EA. Títo borci ku svojim hrám lootboxy bastlia už tak nejak automaticky.

Najdôležitejšia zložka v závodných hrách je gameplay. Ovládanie. Pocit z jazdy. Nie príbeh. Jasné? Pánom z Ghost Games to jasné evidentne nie je a už tretí rok sa nám snažia narvať do závodnej arkády akési pokusy o „drama story“. Začalo to v Need for Speed (ten z 2015teho… pretože normálny názov už je v dnešnej dobe príliš mainstream) a pokračuje aj tu. Cringe levely sú o niečo nižšie, no aj tu si budete musieť nájsť čas na predýchanie situácie, ktorá sa pred vašimi očami na obrazovke deje. Tentokrát tu nenájdete klasický storku o „nováčikovi“, ktorý je v meste nový a ešte nevie ako to chodí, ale naopak. Ste profík, ktorého meno som sa ani nesnažil zapamätať (toľko ku kvalite postáv) a snažíte sa zozbierať čo najviac áut a reputácie od súperov, aby ste sa následne mohli vysporiadať s hlavným bossom konkurenčného automobilového gangu/kartelu/whatever s názvom The House, ktorý s vašou „crew“ v minulosti vyjebal.

Videli ste Fast and Furious? Ak áno, tak už presne viete ako sa to celé odohráva. Je to tupé, nezaujímavé, lenivé a nemá to tu čo hľadať. Čo je však horšie, je fakt, že vám v priebehu tohoto cirkusu neustále niekto vyvoláva na mobil a chce po vás, aby ste plnili rôzne vedlajšie závody či chodili na stretnutia. Každé 2 minúty… Rovnako, ako tomu bolo pri Need for Speed (2015). Ghosti sa fakt nepoučia. Nikdy v ničom.

Aj keď sa cez to všetko prenesiete, Payback vám nedokáže nič poriadneho ponúknuť. Teda okrem platby kartou za bodíky… Pardon… Gameplay totižto stojí za hovno. Ovládanie je veľmi neresponzívne, hra nepodporuje volanty (!) ani neobsahuje pohľad z kabíny auta (!!!) a často som mal pocit, že ma považuje za dieťa. „Drž plynovú páčku a nejako to dopadne.“ Bez nejakých väčších problémov zládnete každý závod na prvý pokus. Stačí len použiť správny typ vozidla (závoďák/off-road) a sledovať odporúčanú rýchlostnú triedu. Ak má vaše auto väčšie číslo ako je odporúčané, na 99% vyhráte. To už mohli spracovať aj do formy Excelovej tabuľky a nemuseli sa namáhať s nejakou hrou.

Samotné závody prebiehajú tak, že pri štarte všetkých predbehnete, chvíľu vás hra nechá bojovať o pozíciu a po chvíli prepne switch v hlavách umelej inteligencie a tá začne závodiť v tempe pokojnej nedelnej prechádzky. Akonáhle ale hra zistí, že sa blíži cieľová rovinka, vstúpi do platnosti takzvaný rubberbanding efekt, ktorému sa každá závodná hra snaží vyvarovať. Need for Speed nie, ten na tom postavil celú hru. Protivníci akoby vystrelia z praku, dobehnú vás a chvíľu vás budú otravovať, aby ste si na konci závodu mohli povedať: „To bolo tesné! Som to ja ale skvelý závodník! Mama poď sa pozrieť!!!“. Zatiaľ čo vám v priebehu toho hra pritaká, chváli vás a za odmenu vám dá kartičku, ktorou môžete zlepšiť už spomínané čísielko svojich áuť. Prijebanú kartičku…

Veď čo iné by to mohlo rozdávať, že ano? Však aj v realite modifikujeme autá kartičkami! Autodiely? To je čo? Keď chce niekto vymeniť prevodovku, tak si kúpi balíček kartičiek a modlí sa, nech mu padne nejaká slušne hodnotená prevodovka. To je skrátka fakt a musím vývojárov pochváliť za ich dokonalú implementáciu tohoto bežného javu do ich závodnej hry „novej generácie“. /s

Otrasné. Ďalšia blbosť sú policajti. Tí v Payback ani nemuseli byť. Pôsobia tu len ako prívesok. Nemusíte sa s nimi ani zapodievať. Stačí pokračovať v ceste podľa stanovených checkpointov a po preťaní cieľovej čiary sa zázrakom stratia. Popri jazdení cez spomínané checkpointy budete mať pocit, akoby ste hrali Flatout 4 (ten najnovší diel, ktorý za moc nestojí), pretože sa auto chová ako na klzisku s kusmi masla miesto kolies. Spoločné s ním má aj technickú stránku. Obe hry sú plné bugov. Payback beží slušne (čo sa frameratu týka), no stačí pár závodov a pochopíte, že boje s protivníkmi tu sú ako za trest. Autá so sebou komicky mlátia o steny, glitchujú cez seba a spustnenie multiplayeru je prirovnateľné ku otvoreniu Pandorinej skrinky. Chaos vládne celej hre. Takže aby som pravdu povedal, radšej by som si zahral Flatout 4. Ten sa aspoň neberie tak strašne vážne a bugy vyznejú aspoň trocha vtipne.

Jediné, za čo by som Need for Speed: Payback mohol pochváliť je grafika a zvuky áut. Hudbu už ani nie. Niektoré skladby sú fajn, no iné pôsobia akoby vypadli z úplne inej hry alebo skrátka len vôbec nesedia do situácie v ktorej sa momentálne nachádzate. Zlatý Underground 2.

Mám pocit, že sa vývojári pozreli na predchádzajúci Need for Speed a zmenili lokáciu a počasie (v NFS 2015 bola neustále daždivá noc). Následne si však zahrali Forzu Horizon 3 a povedali si, že by veci z nej pekne zapadli aj do ich hry. Následne prišiel Criterion a ponúkol sa, že do Paybacku spraví deštrukčný model. Neuvedomili si ale, že Payback používa reálne značky áut a tak nemohli deštrukciu spraviť tak, ako ju všetci verne poznáme z Burnoutu. Tak ju spravili len polovične. Ale nezabudli prihodiť prerážanie billboardov (rovnako ako tomu bolo pri Burnout Paradise). A to je vlastne celá hra v kocke. Chaotická zmeska nápadov, v ktorej toho funguje len minimum, no tvári sa, že je niečo viac než „len“ závodná hra. Snaží sa byť Forza, Flatout, Burnout, Rýchlo a zbesilo… Skrátka všetko, len nie to, čo má v názve. Need for Speed…

Zrejme jediný originálny nápad, ktorý sa mi pozdával, je hľadanie častí starých, zabudnutých áut a ich následná reštaurácia. Hra vám ponúkne mapu „pokladu“, z ktorej musíte vyčítať, kde sa asi tak daná súčiastka v hernom svete nachádza. Ou, počkať… To už tu vlastne bolo tiež. Forza Horizon so svojimi „Garage Finds“ či The Crew a Test Drive Unlimited so „Secret Car Parts“… Tak nič teda.

K mikrotransakciám sa už vyjadrovať nebudem, pretože to nemá zmysel. Nikdo súdny si po prečítaní tejto recenzie nekúpi ani len základnú hru, nie to ešte in-game menu či nebodaj season pass.


Sumár

Grafické spracovanie:8/10
Gameplay:3/10
Podporované periférie:3/10
Ozvučenie a soundtrack:6/10
Príbeh a dej:0/10
Technická stránka (framerate, bugy…):5/10
Odohrané:viac než je zdravé
Hodnotenie

Odporučil by som zakúpenie?: Nie! Podľa textu to nešlo spoznať?

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!
Become a patron at Patreon!