Call of Duty WWII
Call of Duty WWII

Ako s obľubou spomína postapokaliptická séria Fallout: “War never changes”… Vojny v Call of Duty sa ale menia. A to dramaticky, každým rokom. Ešte pred 12 mesiacmi sme bojovali vo vesmíre vo futuristických stíhačkách a dnes sa brodíme cez piesok v Normandii, v obdobii druhej svetovej vojny. Čo sa naopak v tejto sérii nemení, je kvalita jednotlivých dielov.

Ďalšia negativistická recenzia? Tretia v mesiaci už je vcelku dosť, čo poviete? Aby som nebol sviňa, musím priznať, že som si nové CoDko užil najviac z tohtomesačných recenzovaných hrách. To ale asi nie je veľká pochvala, keďže NFS aj GoW za veľa nestáli, ale čakal som, že si na WWII kriticky “zgustnem” najviac. Nie je všetko katastrofické.

Šokujúco som tentokrát strávil väčšinu času v multiplayeri, čo u mňa vôbec nebýva zvykom. Netajím sa tým, že mi strieľačky kompetetívne nejdú a radšej strávim čas v singleplayerovej kampani. To ale v CoDku príliš nejde, keďže tu kampaň trvá maximálne 6 hodín.

Tých pár hodín v kampani strávite sledovaním veľmi explozívnych, alebo naopak, “wannabe dramatických” cutscén, v kombinácii s občasným strieľaním do nacistov. Nič extra a ak by mal niekto chuť strieľať nacistov a zároveň sledovať o niečo kvalitnejší a premyslenejší príbeh, siahne skôr po sérii Wolfenstein.

Ak by som mal Call of Duty: WWII hodnotiť čisto na základe SP, dopadlo by to o dosť horšie. I keď tu boli prítomné občasné záblesky originality, v podobe niektorých častí hry, nikdy netrvali dostatočne dlho na to, aby som si ich mohol užiť naplno. Napríklad časť, kedy sa ako hráč prevtelíte do ženskej postavy – špiónky, ktorá sa tvári, že je nemecká radkyňa na jednej z nacistických vojenských základní. Hra vás nechá v dialógoch odpovedať na čas a na vás je vybranie správnej odpovede.

Veľmi zaujímavá a osviežujúca vsuvka, do inak znova priemerného “copy+paste” príbehu. Nechýba napríklad ani, už spomenuté, vylodenie v Normandii, ktoré tu je ale riešené veľmi cinematicky a na kvality vylodenia z Medal of Honor: Allied Assault to ani zďaleka nemá.

Multiplayer vám ale oproti kampane pre jedného hráča ponúkne o dosť viac. Teda aspoň v prípade, že vám nevadí utekať po dosť malej mape a strieľať do všetkého čo sa hýbe. Žiadne CSko sa tu nekoná a taktika je na poslednom mieste.

Nájdete tu možnosť výberu z piatich divízii, pričom každá z nich má rozdielne bojové a divízne tréningy či skilly zbraní. To by ale bolo k ničomu, keby hra neponúkla nejaké herné módy a tých je tu viac než dosť. Popri klasických módoch ako Free for All (inak povedané Deathmatch), Team Deathmatch, Domination alebo Search and Destroy, tu hráči nájdu aj módy ako Hardpoint, v ktorom sa dva tímy (Allies – Amerika, Británia, Sovieti, Francúzsko a Axis – Nemci) preťahujú o jeden bod na mape, Kill Confirmed, kde zbierate psie známky zabitých nepriateľov, ktoré sa vám zarátavajú do celkového skóre, War, kde tímy dobívajú a bránia viaceré body na mape, postupne stavať most, následne položiť a brániť bombu a konečne eskortovať tank cez postavaný most.

Novým módom v Call of Duty: WWII je mód s názvom Gridiron. Tu sa stretnú dva tímy po šiestich hráčoch a oba sa snažia dostať loptu do brány súpera.

Hlavnou novinkou v tohotočnej edícii CoDka je ale základňa (Headquarters). Je to akýsi hub, kde sa môžu stretávať hráči, udelovať si navzájom tzv. commendy, bojovať 1v1 v mini-aréne, sledovať zápasy ostatných, kontrolovať verejné rebríčky, pozerať videá v kinosále a v neposlednom rade otvárať a sledovať otváranie lootboxov… ZASE?! Tretia recenzia, tretie lootboxy. Tie síce v Call of Duty nie sú nič nového, ale to neznamená, že to treba tolerovať. Rovnako ako Need for Speed: Payback a Gears of War 4, aj CoD si pýta 60 eur. Mikrotransakcie navrch už beztak drahých hier sú neprípustné

A čo vôbec je za úchylnosť sledovať ostatných ako ich otvárajú? Activision tu hrá nejaké hry s ľudskou mysľou a dúfajú, že ak uvidíte cudzieho hráča otvoriť krabicu, v ktorej mu padne niečo dobrého, budete chcieť šťastie skúsiť aj vy.

Za sledovanie ostatných dokonca dostávate skúsenostné body. Nikomu to nepríde zvrátené? Ja chápem socializovanie, ale toto je trocha cez hranicu.

Okrem toho je však multiplayer v CoD: WWII slušný a bavil som sa vcelku dobre.

Popri MP a SP je k dispozícii aj zombie mód, ktorý som ale príliš nehral (hlavne pretože ma zombíci v CoD nikdy nejak extra nebavili). Zapol som ho, chvíľu som tam pobehal a vyzerá to ako klasický CoDkový zombíci. Znova nič nového pod slnkom.

A tak to môžeme aj uzavrieť. Nové CoDko je skrátka nové CoDko. Nič nového pod slnkom, ale to čo v ňom je, funguje. Ovládanie na klávesnici a myši je príjemné a plne konfigurovateľné, hra na PC beží v poriadku, vyzerá dobre (i keď na niektorých miestach môže haprovať) a vývojári sa snažia od vydania všetko ešte viac zlepšovať (dúfam, že sa poriadne mrknú na cheaterov, s ktorými má CoDko problémy už dlhé roky). Snaha sa cení. Najmä v dobe, v ktorej mám pocit, že sa niektoré štúdia už ani len nesnažia…


Sumár

Grafické spracovanie:7/10
Gameplay:7/10
Ozvučenie a soundtrack:6/10
Príbeh a dej:4/10
Technická stránka (framerate, bugy…):7/10
Pomer cena/zábava:6/10
Kvalita singleplayeru:5/10
Kvalita multiplayeru:7/10
Odohrané:cca 9 hodín
Hodnotenie

Odporučil by som zakúpenie?: Zrejme áno, no len v nejakej zľave. Fanúšici série nebudú sklamaní, no tí to už určite dávno kúpili.

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!

Od Roman Kraus

Väčšina redaktorov si vždy niečo pekného o sebe napíše do ich autorského profilu, takže asi by som mal aj ja... Milujem hry, nenávidím väčšinu herného priemyslu, rád čítam knihy Rosamunde Pilcherovej pod sekvojami a ľúbim kŕmiť vtáčikov...