Asi ako každý fanušik cyberpunku, aj ja netrpezlivo očakávam príchod dalšej hry od poľského štúdia CD Projekt Red – Cyberpunk 2077. No dovtedy, pokým výjde (ak vôbec výjde, pretože od prvého traileru ubehlo už 5 rokov, tak si páni vývojári láskavo pohnite), odporúčam každému aspoň raz dohrať legendárnu hru tohoto žánra – System Shock.
Hra, ktorá v mojich očiach vôbec nestarne a pri ktorej každom znovurozohraní nachádzam nové a zaujímavé veci, ktoré som predtým prehliadľa. Mne sa sice nezdá, že by zle zostarla, ale ľudia hovoria opak. Vraj je ovladanie zlé a nehodí sa do dnešnej doby. Áno, ovládanie je síce zložitejšie, ale po chvíli hrania sa doňho dá v pohode dostať a príde mi zábavné. Mam pri hraní pocit že som profík. Asi to bolo preto, lebo som hrala Enhanced Edition, ktorá má podporu mouse looku. Mimo ovládania má hra aj zložitý HUD plný rôznych softvérov, zbraní, liekov a dalších vecí, ktoré nachádzate postupom hry. Ten sa dá taktiež zmeniť do ovela krajšieho a prehladnejšieho fullscreen módu. Aj cez jeho očividnú zložitosť, je funkčný a neznepríjemňuje nejak extra hratelnosť.
Obtiažnosť má veľa možností uprav, či už súbojov, puzzlov, prvkov príbehu alebo cyberspaceu. Čo je podla mňa super, pretože každý hráč zvláda inak jednotlivé aspekty hry a nastavitelnosť v tomto smere pomohla aj mne.
Bojový systém má takisto veľa možností zbraní, ako napríklad zbrane nablízko (kovová rúra a modrý laser), automatické aj tažké zbrane. O akciu nie je núdza. Nepriatelia su kreatívne spravení, i keď si to možno v zhone hry ani príliš neuvedomíte, pretože narozdiel od takého Dooma, kde je každý nepriateľ lahko rozlíšitelný a ihneď viete usúdiť, aký typ zbrane na neho bude fungovať najlepšie, tu je tomu trocha inak. Enemáci sú tam ikonickí a každý ich vieme naspäť, zatiaľ čo v System Shocku je to so zbranami a nábojmi skôr pokus-omyl. Takmer každá zbraň má alternatívne náboje s inými funkciami. Buď zistíte sami, čo na akého nepriatela funguje, alebo – “wiki je vaš priateľ“. Osobne som nemala veľa času v hre študovať postavy, pretože vždy, keď som uvidela nepriateľa, stieľala som do neho „bárs čím“ a len sa modlila, nech padne mŕtvy.
Príbeh sa točí okolo hlavného hrdinu – hackera, ktorý je po neúspešnom pokuse nabúrať sa do zložiek Citadel Station zatknutý a odvedený na palubu lodi. Zobúdzate sa 6 mesiacov po príchode, na to, že všetci sú mŕtvy a kto prežil, ten zmutoval alebo bol premenený na cyborga. Čo sa udialo počas tých 6 mesiacov, zisťujete pomocou hlasových správ od zamestnancov TriOptimum Corporation, ktorí mali to neštastie pracovať zrovna na tejto lodi. Hlavný zloduch hry je tzv. SHODAN. Umelá inteligencia, ktorá kompletne ovládne Citadel Station, na ktorej sa vlastne celá hra odohráva.
A odohráva sa tu veľmi zaujímavý dej! Počas celej doby hrania sa príbeh pekne postupne formuje a dáva čoraz väčší zmysel… Len na to, aby to na konci uplne posrali posledným levelom… Ten je celý divný a až príliš hektický. No a záverečný boss fight? Radšej ani nekomentovať… Jedno z najhorších možných ukončení hry, aké mohli vývojári pre nás pripraviť. Mimo nezvládnutého zakončenia ale tie hodiny zábavy stáli za to.
Vizuálne sa na System Shock dá pozerať aj dnes. Tak isto ako Doom, Heretic alebo Rise of the Triad, aj SS má grafiku ktorá kričí 90tkami a vďaka svojmu cyberpunkovému zasadeniu, jej tento kabátik aj veľmi svedčí. Osobne by som povedala, že je na tom graficky System Shock ešte o niečo lepšie ako vyššie spomínané klasiky. Je mi ľúto, že sci-fi hry sú dnes viac monotónne a jednofarebné, pretože jedna z hlavných vecí, ktoré sa mi na celkovom štýle SS pačila, je škála farieb a atmosféra, z nej sršiaca.
Spomenutie si zaslúži aj soundtrack. NIKDE NENAJDETE LEPŠÍ. Možno by ste čakali že hudby budú skôr atmosferické či chladné, ale opak je pravdou. Všetky sú up-beat, občas až tanečné! Genialita týchto skladieb je neodškriepiteľná. A vlastne celkovo, po zvukovéj stránke, je to kvalita. Opäť sa ale neubránim… Kiež by mali aj dnešné hry hudby, ktoré sa dajú počúvať aj samostatne a nie tie moderné ambientné sračky. Ak by som chcela niečo takého, zájdem si na operu! Videohry potrebujú viac electra a metalu! Doom (2016) to potvrdil \m/
Hru som si aj po treťom dohraní užila a mnoho krát zase užijem. Je to hra hodná viacerých dohraní, ktorú odporúčam každému, kto vie aspoň pokročile anglicky, keďže sa bez nej veľmi nepohnete.
Sumár
| Grafické spracovanie: | 9/10 |
| Gameplay: | 9/10 |
| Ozvučenie a soundtrack: | 10/10 |
| Príbeh a dej: | 8/10 |
| Technická stránka (framerate, bugy…): | 10/10 |
| Odohrané: | 35-40 hod. |
| Hotel?: | Trivago. |
Odporučila by som zakúpenie?: Absolútne! Enhanced Edition je najlepšia verzia System Shocku a za tých 10 eur bez debaty stojí.
