No čo, čomu sa čudujete? Áno, možno recenzujem 6 rokov starú hru… Boha, to už je tomu 6 rokov? Čo ma po tom?! Zaklínač 2 si odo mňa nejaký text zaslúži. Najmä z dôvodu, že som z neho tak nejako “nakrivo”. V čom a prečo, prezradím v tejto dosť neformálnej recenzii. Hneď z kraja si ujasnime, že som veľký fanúšik prvého herného dielu a všetkých kníh. A práve preto, som od dvojky očakával veľa. A musím povedať úprimne, že nie so všetkým som bol spokojný (ale to ste už asi tak nejak vydedukovali z môjho “nakrivenia”). Grafika, príbeh (ktorý z dôvodov možných spoilerov, nebudem nejak extra popisovať), postavy, krajina, dabing a lesbický sex sú v podstate bez chyby. Hra sa dokáže krásne graficky vyfarbiť aj v roku 2017 (naozaj to je 6 rokov?!), krajina je prekrásna a o niečo viac otvorenejšia než lokácie v prvom Zaklínačovi (aj keď sa tu nevyhnete dosť častým loadingom), postavy a dialógy sú zvládnuté majstrovsky a sexu je dosť. Čo mi teda na zatiaľ perfektnej hre vadí? Zrejme to najdôležitejšie, čo v hrách je. Gameplay, teda samotná hrateľnosť.
Hovorte si kto chcete, čo chcete, ale u mňa je súbojový systém prvého “Wiedzmina” oveľa lepší, než to, čo nachádzame v diely druhom. Ak ste Zaklínača 1 nehrali, pokúsim sa Vám boj v ňom priblížiť. Mali ste svoje dva meče (strieborný na potvory a oceľový na ľudí) a mágiu (Zaklínačove znamenia). Pri boji 1 na 1 ste museli každý sek mečom ručne načasovať podľa sfarbenia kurzora. Trafenie žltej farby udáva malé zranenie, naopak trefa do červenej vyvolá kritický úder. V súboji bolo ale občas potrebné aj použitie mágie (pravý klik) a tak sa súboje pomaly stávali, dalo by sa povedať, až rytmickou hrou, keď ste sa dostali do tempa boja, triafali samé kritické hity a úspešne ich kombinovali so znameniami ohňa, zeme, atď… Všetko to bolo dokonca krásne prispôsobené klávesnici a myši, pretože prvý Zaklínač vyšiel LEN na PC. Tým, nechcem tvrdiť, že gameplay Zaklínača 2 pokazili konzole, ale… … … Ale chcem. Nie nie, recenzia nemôže prejsť do rantu! Radšej poďme k veci. V dvojke je súbojový systém typická konzoloidná zmeska spamovania tlačidla útoku a kotúlania sa po každom chodníčku Severného kráľovstva na spôsob mentálne znevýhodneného bratranca Dark Soulsu. Nielenže nemám potrebu vôbec používať mágiu, pretože je jednoduchšie spamovať útok ako o život, čím hra stráca na obtiažnosti, ale ešte je to k tomu aj nuda. A slovo “nuda” si s hrou (teda zábavným interaktívnym médiom) spojovať asi nechcete. Hrám vždy na obtiažnosti, ktorú odporúčajú vývojári. Zväčša teda normal/medium. Od “defaultu” tým pádom očakávam dobré odladenie. Tu mi to odladené neprišlo.
Po dlhšom čase som si na tento zvratok CD Projektu trocha zvykol a hranie som si užíval o niečo viac. Škoda len, že táto zmena pocitov prišla až na konci druhej kapitoly, po ktorej už hráča čaká len kratučká kapitola tretia a epilog. No aj tento pocit zabil zvýšený počet cut-scén v tretej kapitole, kde sa príbeh začína uzatvárať. A že to ale bol skvelý príbeh a uspokojivý koniec! Okrem gameplayu musím trocha skritizovať aj dizajn niektorých questov. Zatiaľ čo niektoré sú dobre vymyslené a zaujímavé, iné sú dosť nemastné-neslané a ťahajú sa ako týždeň pred výplatou. Celkovo by sa to dalo zhrnúť anglickým slovným spojením “hit and miss”. Backtrackingu je v hre tiež neúrekom, ale to už pri RPGčkach býva zvykom. Čo si teda z takýchto pocitov vziať? Ako to uzavrieť? Rád by som Zaklínačovi 2 udelil 9/10, ako mu udelilo mnoho novinárov po celom svete, ale nedá sa. Nemôžem dať predsa tak vysokú známku niečomu, čo sa občas pristihnem hrať akoby z povinnosti kvôli príbehu.
Sumár
| Grafické spracovanie: | 9/10 |
| Gameplay: | 4/10 |
| Ovládanie s ovládačom: | 8/10 |
| Ovládanie na klávesnici: | 5/10 |
| Ozvučenie a soundtrack: | 9/10 |
| Príbeh a dej: | 10/10 |
| Technická stránka (framerate, bugy…): | 8/10 |
| Odohrané: | 21 hodín |
Odporučil by som zakúpenie?: Áno, hlavne pretože je hra veľmi často vo veľkých zľavách. Stále sa tu bavíme o úžasnej hre, ktorej ovládanie mne osobne nesadlo. Kto vie. Možno sa Vám bude páčiť aj ten gameplay! Recenzie vždy berte ako subjektívny pohľad recenzujúcej osoby. Nebuďte ako deti na IGN.
