Čo je toto? Futbalový článok na ESku? Je to tak. Môj elitizmus zasahuje aj do športovej sféry a dnes mi nedalo nezareagovať na včerajšie futbalové utrpenie Slovenskej reprezentácie na Cypre. Štart kvalifikácie na MS 2022, Cyprus – Slovensko, 0:0… Čo sa stalo? Nič. A to je práve ten problém. Absolútne nič sa nestalo ani potom, čo sme zistili, že Cyprus do zápasu prišiel s jediným cieľom – ubrániť aspoň remízu a hrať na protiútoky. Ich Grécky tréner nezaprel svoju národnosť a po vzoru víťazov Majstrostiev Európy 2004, pripravil betonársku taktiku s tromi strednými obráncami. Priamočarý a ľahko čitateľný úmysel prehusťovať stredový priestor, si všimlo zrejme celé Slovensko, okrem zainteresovaných trénerov našej repre.
Nastať mala zmena našej taktiky už po prvých 20 minútach. Nedostávali sme sa cez obranné steny súpera a to najmä pretože sme len zriedkavo skúsili využiť šírku hracej plochy. Všetko išlo stredom a aj keď nejaká prihrávka smerovala na krídla, hráč na ňom sa s loptou stiahol do stredu k Boženíkovi, alebo lopta putovala dozadu na obráncov. Po celom polčase bez zmeny hracieho štýlu, sme do kabín odchádzali len s jednou poriadnou šancou (keď krásnu prihrávku Dudu zakončoval nevybehaný, podpriemerný krídelník Rusnák a následne ešte kompletne zadrela „hviezda“ a kapitán Kucka). Nad výberom hráčov sa nechem príliš zamýšľať, pretože to nikdy nepochopím. Ako môže hrať niekto, kto nie len že nehráva pravidelne vo svojom klubovom pôsobisku, ale aj keď už hrá, tak nepredvedie nič? Takých prípadov je tam viacero. A Bénes vysedáva na lavičke…
Dva polčasy, jeden obraz hry
Čo už… Cez prestávku to zmeníme, do druhej polovici zápasu vletíme s lepšou taktikou a zápas zlomíme. Alebo aj nie. Pán Tarkovič spravil absolútny trt a nezmenilo sa nič. Alibistické prihrávky, statický herný prejav, rozťahovanie rúk, bezmocnosť, nechuť, otrávenie a nulová futbalová inteligencia alebo kreativita. V podstate celý druhý polčas sme sa zbavovali lôpt zbytočnými nákopmi, ktoré si naši útočníci (najprv Boženík a následne striedajúci Ďuriš) nedokázali sklepnúť a poriadne spracovať. Jediný, kto sa snažil vymyslieť nejakú krížnu prihrávku za obrannú líniu súpera bol Duda a aj to bohužiaľ bez výsledkov, pretože Božo stál šesťkrát z piatich pokusov v ofsajde. Nakoniec sme mohli aj niekoľkokrát inkasovať, no proti tomu bol našťastie náš najlepší hráč včerajšieho zápasu, brankár Newcastlu United, Dúbravka. Po asi hodine hry sa na to nedokázal ďalej pozerať náš aktuálne trhovo najdrahší hráč Milan Škriniar a pokúsil sa zopárkrát sám vymyslieť nejakú akciu individuálnym prechádzaním s loptou pomedzi hráčov Cypru. Viacmenej bezúspešne. Kecy typu, že chýbal Hamšík alebo Lobotka, alebo ktokoľvek iný, sú zbytočné. Nie len že tím by nemal stáť na jednom/dvoch hráčoch, no navyše ani jeden mi nepríde vo forme. Lobotka sa radšej venuje Twinske a žrádlu ako futbalu a Hamšík nekopol do lopty ani nepamätá (preto ten jeho prestup do Švédska – aby si zahral).
Na úplnom závere sme mali obrovskú šancu skórovať, po (čuduj sa svete) krídelnej akcii z pravej strany, kedy mal gól na kopačke striedajúci Ivan Schranz, bývalý hráč môjho milovaného Spartaka. Z pol metra samozrejme prekopol bránu, ihrisko, dva bufety a autobusovú zastávku. Našťastie… Výhru sme si rozhodne nezaslúžili. Včera sme totiž zavraždili futbal. Nie len my, ale aj náš súper. Záznam z tohto stretnutia futbalových gigantov by sa mal povinne púšťať v mládežníckych akadémiách, ako NEHRAŤ futbal. Ako sa teda na túto remízu pozerať? Prišli sme o dva body, alebo sme o dva body naopak obrali Cyprus? Už to bohužiaľ naozaj neviem rozoznať…
