Rozhodol som sa spraviť takú malú ódu na moju obľúbenú hru tisícročia – Death Stranding od genitálneho, pardon, geniálneho Hideous Kojimu… Pardon, Hidea Kojimu. To som taký roztrasený z toho, aká SKVELÁ táto hra je. Už sa nemôžem dočkať až Vám o nej, milí čitatelia, poviem. V prvom rade by sa asi slušilo napísať, o čom vlastne Death Stranding je. Takže… … … … Je to skvelé. Je to skvelé!
Hideous Kojima sa opäť prekonal a zvládol naservírovať dokonalý zážitok z chodenia hore dole po krajine, v ktorej nie je ani hovno. Čo je super, pretože kto by chcel hovná v tak krásnej, atmosferickej pustatine, že ano? Trocha mi to pripomína abstraktnú budúcnosť Slovenského raja v Nízkych Tatrách, po premnožení českých turistov. Iba že s menej plechovkami od plzeňského piva a konzerv od lunchmeatu. Čo je samozrejme veľmi krásne a vskutku provokatívne.
Death Stranding nesmiete brať ako hru. Nesmiete sa pri nej baviť, pretože to nie je len ďalší digitálny produkt pre masy. Je to transcendentálny zážitok, z ktorého vám zostanú spomienky na celý život. Mnohé z týchto spomienok budete v starobe prerozprávavať svojim vnúčatám, keď budú zaspávať pri vašom rodinnom holograme Hidea Kojimu. So slzičkou na kraji oka budete premýšľať, či ste nemali miesto toho neustáleho padania do blata s nákladom od FedExu, robiť niečo užitočnejšie. Napríklad učiť sa jazyk, miesto nadávania na to, že Death Stranding nemal vo vašej verzii hry češtinu… Ale čo to táram?! To zo mňa len prehovorila úprimnosť. Pamätajte, že keď niečo píšete do profesionálneho webu o hrách, všetky vaše myšlienky musíte prekrútiť tak, aby ste v konečnom dôsledku náhodou neurazili nejakého fanúšika PlayStationu.
Čo si ale úplne najviac na Death Stranding vážim, je odpútanie sa od zabehnutej hernej formuly. Kojima sa rozhodol zabudnúť na zábavný gameplay či zmysluplný príbeh a všetku svoju nekonečnú inteligenciu vrhol na jeden jediný cieľ. Hlboký, psychologický zážitok. Alebo ako som sa tomu naučil vravieť ja, umelecký nezmyselizmus. Nič nemusí dávať zmysel. Stačí, že to je od Hidea Kojimu. Vlastne aj on sám priznal, že nevie kam s touto hrou smeroval, ale to nevadí. O to lepšia tá hra nakoniec je. Je tajomná, záhadná, prenikavá a veľmi otravná. Teda odvážna…
A viete čo tento kus videohernej poézie posúva na ešte vyššiu úroveň? Fakt, že počas svojho bezcieľneho trmácania sa krajinou, môžete počúvať úžasné skladby od skupiny CHVRCHES. Povedal som môžete? Mal som na mysli musíte, pretože sa väčšina hudieb nedá preskočiť alebo vypnúť. Toto som si naozaj užíval. Po tretej hodine plnej uplakaných rádiových hitov, som si chcel prudkým pohybom roztvoriť hlavnú tepnu a chvíľu si len tak krvácať na zemi svojej izby oblepenej plagátmi Hidea Kojimu a hier zo série Metal Gear Solid.
Celkovo som si Death Stranding užil ako žiadnu inú hru v mojom bezcennom živote preplnenej pop-kultúrnymi zhovadilosťami. Už sa nemôžem dočkať až zasadnem za Marvel’s Avengers a následne Spider-Man: Miles Morales. Počul som, že je v novom Spider-Manovi ten čierny Spidey. Veľmi odvážne, ohľaduplné a pokrokové. Keby som chcel ďalší kreker, tak si kúpim Bebe keksíky. Death Stranding odo mňa dostáva 11/10 a Hideo Kojima odo mňa získava súkromnú správu na Twitteri s pozvánkou na vášnivý sex.
