Píše sa dátum 5.5.1992 a id Software vydáva svoju dvanástu hru. Kto vie, či si vedeli vôbec predstaviť jej historickú dôležitosť. Tou hrou bol totiž Wolfenstein 3D…
Hra, ktorá „založila“ žáner 3D strieľačiek z pohľadu prvej osoby. Vlastne, nie tak celkom. id Software nebol pri vydaní Wolfenstein 3D žiadnym nováčikom na trhu a z ich predchádzajúcich hier boli hneď dve dosť podobné Wolfensteinu. Hovertank 3D z apríla 1991 a Catacomb 3-D z novembra toho istého roka.
John Carmack si práve na týchto dvoch hrách obrúsil svoje programátorské zuby a pripravil vďaka nim revolučný 3D engine, ktorý vlastne nebol tak celkom 3D. Napríklad nepriatelia a predmety v hernom prostredí využívali animované 2D sprity (textúry), ktoré sa otáčali smerom ku hráčovi, aby ich nikdy nemohol vidieť z boku. Vytvoriť základ takéhoto enginu zabralo Carmackovi len niečo cez 6 týždňov.
Catacomb 3-D 
Catacomb 3-D 
Hovertank 3D 
Hovertank 3D
Už v tej dobe s ním v id Software pracovali aj ďalší legendárni vývojári a dizajnéri – John Romero, Adrian Carmack (ktorý aj napriek svoju menu, nie je príbuzný Johna Carmacka) a Tom Hall. Navyše aj o zvuky a hudbu sa už vtedy staral Bobby Prince.
V Hovertank 3D je tiež možné nájsť paralely s iným hitom id Software – DOOM. Nepriatelia mali medzi inými podobami aj podobu akýchsi monštier či démonov. Catacomb 3-D môže zase pripomínať sériu Heretic/Hexen, ktorú id Software vydával pre štúdio Raven Software.
Ani jedna z hier však nedosiahla žiadny výrazný komerčný úspech. Ten nakoniec prišiel až s Wolfenstein 3D o rok neskôr. Carmack mal engine z predchádzajúcich 3D hier od id Software kompletne vylepšený a bol pripravený štúdio posunúť na vyšší level. Potrebovali nájsť tému, ktorá nebude vyznievať ako fantasy predstavy fanúšika Alien filmov. Chceli niečo, v čom sa bude hráč cítiť ako reálny človek, stojaci pred ťažkým bojom. Inšpiráciou sa im napokon stala hra z Apple II počítačov (neskôr portnutá aj na MS-DOS, Atari a Commodore 64) Castle Wolfenstein a jej pokračovanie Beyond Castle Wolfenstein od Muse Software.
Hráč sa vžíva do role zajatca, ktorý sa snaží utiecť z hradu plného nacistov. Námet to nie je nijak originálny. Stačí sa pozrieť aké množstvo filmov vyšlo s podobnou tématikou. id Software však správne usúdil, že by takéto zasadenie perfektne fungovalo vo first-person pohľade. To VY ste ten zajatec. To VAŠE ruky držia samopal, ktorým VY SAMI kosíte desiatky nacistických vojakov, veliteľov, doktorov a nemeckých ovčiakov. Psy boli vo verzii pre konzolu SNES od Nintenda zamenené za potkanov.
Od prvého levelu si uvedomujete, že ste v tom sami. Otvárate prvé dvere len na to, aby ste zistili, že v každej cele sú len kosti a mŕtvoly ostatných zajatcov. Odhodlanie vo vás rapídne stúpa a od momentu, kedy zabijete prvého nácka, ste v tom namočení až po uši. Už niet cesty späť. Prvá krv bola preliata – cesta už vedie len vpred. A cestu nedláždia len mŕtvoly nacistov.
Počas hrania nachádzate v leveloch poklady, ktoré zvyšujú vaše finálne skóre, náboje do svojho arzenalu (všetky zbrane využívajú ten istý druh munície), no hlavne hľadáte tajné chodby. Ten pocit, keď prvý krát posuniete kamennú stenu a pred vami sa za obrovského rachotu objaví predtým skrytá časť levelu, je neopísateľný. A čo je vlastne cieľ každej úrovne? Výťah, ktorý vás zavedie na ďalšie poschodie plné náckov a ukrytých pokladov. Po jeho nájdení a vstupe doň vaše pocity dokonale opíše mimika hlavného hrdinu Williama „B.J.“ Blazkowicza, ktorého počas jazdy výťahom vidíte na vlastné oči. Zadýchaný so zbraňou v ruke odhodlane čaká na svoje ďalšie obete. Get psyched!
Hra sa skladá z troch hlavných epizód a z ďalších troch nazvaných The Nocturnal Missions, ktoré fungujú ako prequel. Časovo sa teda odohrávajú pred predchádzajúcimi tromi a formujú príbeh nacistických plánov chemickej vojny. id Software spravil s Wolfom 3D jednu podstatnú vec. Prvú epizódu vydali ako tzv. shareware. To znamená, že ju bolo možné bezplatne šíriť. Po dokončení prvej 10-levelovej epizódy s názvom ‚Escape from Castle Wolfenstein‚, bolo možné si hru objednať od vydavateľsta Apogee, ktoré dodnes pôsobí pod názvom 3D Realms. Na konci každej epizódy je hráč postavený pred bossa.
Tento model u hráčov zafungoval a Wolfenstein 3D predal neskutočných 200 000 kópii v priebehu prvého roka na trhu. Okrem dobrých predajov, mala hra aj výborné hodnotenia od kritikov aj verejnosti. Získala hneď niekoľko videoherných cien. Napríklad za najlepšiu akčnú hru roka 1993 podľa Computer Gaming World alebo jedna z top hier roka konferencie Game Developers Conference (GDC).
Vydanie Wolfenstein 3D však neboli len úspechy, ocenenia a sláva. Hra v roku 1994 obdržala zákaz predaja na území Nemecka, kvôli použitiu dobových nacistických znakov. Rovnako v tomto regióne dopadlo aj vydanie Wolfenstein 3D: Spear of Destiny. Úspechy však jednoznačne prevyšovali negatíva a id Software sa tak mohol vrhnúť na tvorbu svojho ďalšieho majstrovského diela. Ten niesol názov DOOM a upevnil id Software v úlohe najlepších tvorcov strieľačiek videohernej histórie. To už je ale iný príbeh…
