Megadeth

RECENZIA • Megadeth – ako dopadol rozlúčkový album?

Dave Mustaine sa po 43 rokoch fungovania jeho kapely Megadeth rozhodol, že je čas skončiť. Rovnomenný album s horiacim maskotom Vicom Rattleheadom je teda (podľa všetkého) úplne posledným štúdiovým počinom Megadeth. Stojí za vypočutie? To rozhodne áno, nebudem vás napínať. Otázka je skôr do akej miery dokáže skupina zaujať s thrash metalom v roku 2026… Tým nechcem povedať, že na scéne nie je žiadny zaujímavý moderný thrash metal, ale predsa len sa bavíme o Megadeth. O skupine, ktorá má svoje zabehnuté noty, formu, štýl písania songov a tématické okruhy. Je na novom albume niečo skutočne zaujímavé. Ani nie, ale “dobrého” je tu dosť.

Osobne vnímam novinku ako priame naviazanie na The Sick, the Dying… and the Dead! z roku 2022 a niektoré songy, v čele s úvodným Tipping Point, by bez povšimnutia zapadli do predchádzajúceho albumu. V čom je ale selftitled iný, je tempo skladieb. Okrem vysoko svižného Tipping Pointu tu je skôr výber thrash metalu stredného tempa s niektorými zrýchlenými momentami. Nie je tu nič na šialenej úrovni minulého We’ll Be Back či Night Stalkers. To ale nie je negatívum. Z tých rýchlejších je tu Let There Be Shred, ktorý jasne požmurkáva na 80. roky svojim tónom, teenagerskými slovami o tom, ako sa týpek narodil s gitarou v ruke a aj sólami. Tie sú, ako to už pri Megadeth býva zvykom, roztrúsené po celom albume a väčšina z nich sú parádne. Nový gitarista Teemu Mäntysaari známy z Wintersun je neskutočný talent a s Mustainom sa parádne doplňujú. Keď už sme boli pri teen lyrike, musím jedným dychom spomenúť I Don’t Care. Zábavný punkový track, ale Kriste, to je ako keby to písal 16 ročný rebel… Je to vyslovene k smiechu. Posťažovať sa musím aj na mix. Chýbajú mi nižšie frekvencie a väčšina songov znie trocha plocho. Najviac to je počuteľné pri bonusovom Ride The Lightning, ku ktorému sa ešte dostaneme.

Sú tu songy, ktoré sa na mňa najprv nenalepili, ale po viacerých počúvaniach ich už mám pod kožou. Ako príklady uvediem Made To Kill s bubnovým sólo introm od Dirka Verbeurena (ktorého talent mi inak na selftitled príde trocha nevyužitý) a I Am War s trošku redundatnou lyrikou o vojne. Dave o nej píše 43 rokov a už nemá čo ponúknuť. Teraz si už však oba songy podvedome hmkám. Another Bad Day sa mi už ale do hlavy nedokázal zapísať a je pre mňa najlahšie preskočiteľný z celého albumu. Tesne za ním je Obey The Call. Songy, ktoré som si šlapal od prvého vypočutia sú Hey God?! s parádnym refrénom, kde sa mi vyslovene páči, inak dosť biedny, vokálový prístup Mustaina; Puppet Parade s ďalším návykovým refrénom a excelentné zakončenie albumu The Last Note, pri ktorom som takmer pustil slzu. Práve táto skladba je jasnou hviezdou celého albumu. Bohužiaľ však nie je totálnym finále albumu… Tým je cover Ride The Lightning od Metallicy.

Toto ma veľmi mrzí. Veľmi si prajem napísať recenziu na Megadeth bez nutnosti spomínať, čo sa v dávnej minulosti stalo medzi Mustainom a Metallicou a celkovo bez toho, aby sa spomenula Metallica. Je to dávno, je to zabudnuté a príde mi, že Dave to stále nedokáže pustiť z hlavy. Podľa svojich svoj týmto coverom (ktorý je mimochodom katastrofálny – vo všetkom horší ako originál) uzavrel kruh, čo je možno pravda, ale uzavrej možno kruh Davea Mustaina. Nie Megadethu. Za mňa dosť horkastý koniec posledného albumu legendárnej kapely. Prečo neosláviť koniec napríklad novou verziou nejakej skladby z prvého albumu? Ponúka sa mi v mysli Rattlehead. Dirk Verbeuren je to najbližšie k pôvodnému bubeníkov Megadeth, Garovi Samuelsonovi, čo sa v kapele vystriedalo a veľmi rád by som si vypočul jeho podanie bez nutnosti zostávať verný originálu. Príhodný je aj názov skladby, keďže pána Rattleheada vidíme odchádzať do dôchodku. Koniec albumu je pre mňa takto bohužiaľ sklamaním a pri budúcich počúvaniach ho vypnem po The Last Note.

Rating: 3.5 out of 5.

P.S.: Od tejto recenzie budú hudobné albumy hodnotené hviezdičkami od 0 do 5. Naše klasické číselné hodnotenie, ktoré používame na hry a filmy je príliš široké pre toto médium. Aby ste mali možnosť jednoducho porovnať Megadeth (2026) s The Sick, the Dying… and the Dead! (obdržal od nás 7,5/10), tak novinku by som ohodnotil zrejme rovnako, teda 7,5.

P.P.S.: Boha vášho, furt netuším ako sa skloňuje Dave Mustaine!
But I Don’t Care if I’m wrong or right!
I Don’t Care if you think I’m dumb!
*12-minútové sólo*


Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon a získajte prístup do ES Premium!
Become a patron at Patreon!