Exodus - Persona Non Grata

RECENZIA • Exodus – Persona Non Grata

Nový Exodus album Persona Non Grata je presne to, čo fanúšikovia chceli a čo sa samotný Exodus snažil docieliť. Drsný thrash metal bez kompromisov. Je až neuveriteľné, ako málo filleru (ak vôbec nejaký) tu je. Od vydania som album stihol vypočuť hneď niekoľkokrát a časom sa na mňa nalepili aj tie songy, ktoré som vnímal ako slabšie. Jedným z nich je napríklad Clickbait, ktorý mi, ako som už spomínal, nesedel hlavne svojim štýlom bubnovania. Volal som po viac tradičnejšom thrash beate. Po vypočutí albumu ako celku som ale pochopil, že by toho klasického beatu bolo až príliš, ak by Tom Hunting (bubeník) nezvolil iný prístup na niektorých miestach.

V kontexte albumu mi tak Clickbait príde super. Zrejme by som ho ale nezvolil ako single. Ďalší možno trocha slabší song je Elitist (hehe) a potom už tu nájdete len samé pecky. Mojou obľúbenou skladbou sa po niekoľkých vypočutiach stala Slipping Into Madness, ktorá sa objavila aj v najnovšom ES Playliste. To, ako gitarové riffy kopírujú vokály (alebo naopak?), je vysoko návykové. Čo sa týka riffov, tak sa vôbec nemusíte obávať. O tie sa postaral legendárny Gary Holt, ktorý sa vrátil “domov” do Exodusu po jeho pôsobení v Slayer. Je to brutálne, rýchle a pritom stále melodické. Niektoré momenty sú možno trocha slabšie ako tie ďalšie, no celkovo je album výborne vyvážený a veľmi dobre sa počúva.

Určite musím, ako vždy pri Exoduse, upozorniť na hlas speváka Stevea Souzu… Nie každému bude jeho výška kriku vyhovovať. To je možno ešte veľmi mierne povedané. Zrejme sa nájde viac ľudí ktorým “Zetro” nesadne, než tých, ktorým nebude vôbec prekážať. Ja som si už za tie roky zvykol a mám taký pocit, že sa z neho stal taký neodmysliteľný trademark kapely. Persona Non Grata som si užil (viac než len raz) a bude patriť k tým lepším Exodus albumom. Koniec koncov tu nájdete songy, ktoré by sa už teraz dali označiť za budúce thrash metalové klasiky – napr. spomínaný Slipping Into Madness alebo The Beatings Will Continue. Osobne by som však hodnotil vyššie debutový album Bonded by Blood, Tempo of the Damned a aj Blood In, Blood Out.

Hodnotenie

O autorovi

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!