Tak je vonku nový album od nu-metalistov/rap-rockerov Limp Bizkit… Neverím, že to píšem, ale je to naozaj tak. Po 10 rokoch je tu nový materiál od Freda Dursta a spol. S názvom Still Sucks jasne naznačujú, že si uvedomujú čo o nich verejnosť dlhodobo hovorí a že sa neplánujú zmeniť. Trocha sa ale predsalen zmenili. Už v tom, ako si zo seba dokážu urobiť srandu a že sa už neberú tak smrteľne vážne. Texty skladieb sú opäť až smiešne primitívne, ale tentokrát s puncom sebareflexie. Oni VEDIA, že sú primitívne a vôbec ich to netankuje. Dokonalý príklad je “Dad Vibes” a vrcholom je potom “Love The Hate“.
A dá sa to počúvať? Prekvapivo, až šokujúco, áno! Riffy od Wesa Borlanda sú opäť bláznivé a až neznesiteľne bouncy. Je tu skrátka neustále nutkanie hádzania hlavou do rôznych strán. Basista Sam Rivers sa do projektu tiež pustil na plno a ak vás jeho bassline z “Turn It Up, Bitch” neprinúti k pohybu, tak už ozaj neviem… Šlapem si to ako by som bol na koncerte Travisa Scotta (príliš skoro?). A čo spevák a “obľúbenec” všetkých metalistov, Fred Durst? Je to stále on. Spieva a rapuje stále rovnako, čo je pre mňa osobne úplne v poriadku. Pre Limp Bizkit to sedí. Zmenil však svoj outfit. Yo, it do be fresh!
Z tej polhodiny, ktorú album má, by som označil za slabšie songy snáď len “Don’t Change” a “Empty Hole“. Nový Limp Bizkit je jednoducho zábavná jazda a je tak nejak lepší, než má právo byť. Takže zostáva už len otázka: am I limpin’ with the bizkit? Yeah… Yeah, I guess I’m limpin’ with the bizkit…
