Táto recenzia neobsahuje ŽIADNE príbehové spoilery!
Nedokážem sa v duchu nesmiať nad tým podtitulkom v nadpise tejto recenzie. Henryho prdel totiž skutočne môže zažiť stredovek, ak sa tak rozhodnete… Poďme to hneď vyriešiť z kraja recenzie. Áno, Henry môže byť v KCD II gay. Súhlasím s tým? Nie a je to totálne v rozpore s tým, ako túto postavu samotné štúdio Warhorse napísalo v prvom diele, ako sa o nej v čase vydania jednotky vyjadrovali a s tým, čo to znamenalo byť kresťanom v stredovekom Česku. Vadí mi to v hre natoľko, aby som ju bojkotoval alebo by som jej strhával body vo finálnom hodnotení? Nie. Tak to zrejme stačí na vysvetlenie. Rovnaké platí aj o jednom černochovi, ktorý sa v hre vyskytne a v podstate aj o queste ohľadom istého antisemitického stretnutia. Ten ma trocha zaskočil a vyznieva dosť káznicky, ale čo už. Je to len jeden quest v obrovskej hre.
Kingdom Come Deliverance II je neskutočne skutočná hra. Trocha krkolomné slovné spojenie, ale vážne sa človek častokrát nedokáže prestať udivovať nad tým, ako uveriteľne celá hra pôsobí. Ľudia, prostredie, správanie, herné prvky… Skrátka a jednoducho tu všetko funguje v prospech navodenia atmosféry stredovekého Česka a mne nezostáva nič iné, ako pred vývojármi sňať klobúk z hlavy a pogratulovať im k ich dielu. Má to všetko samozrejme aj svoje mušky, ktoré tu načrtnem, ale verte, že lepšiu hru si tento rok rozhodne nezahráte (neverím, že GTA VI vyjde tento rok).
Oproti prvému dielu Warhorse vylepšil či opravil snáď všetko, čo sa dalo. Súboje sú ľahšie uchopiteľné aj pre úplných novicov, prekopaný bol systém zločinu a trestu, ktorý teraz lepšie (a dosť drsnejšie) reaguje na vaše počínanie v jednotlivých obciach; zmeny sa dočkala aj alchýmia, kde máme po novom viaceré stupne sily lektvarov (podľa toho, ako ich uvaríte); v kockách sme dostali nový systém odznakov pridávajúcich bonusy do hry ako násobenie bodov v kole či bodový náskok pri štarte hry; prepracovaním prešla mechanika otvárania zámkov… No je toho požehnane. Najdôležitejšou zmenou, ktorú tu musím vyzdvihnúť, je prechod na o niečo zjednodušený bojový systém. Stále tu máme, pre KCD už ikonickú, hviezdicu, ktorá ukazuje smery útokov, no tentokrát tu nie sú údery zhora, zprava, zľava, zľava dole, zprava dole a bodnutie v strede ako tomu bolo v KCD 1, ale je to celé zúžené na hore, doľava, doprava a dole. A samozrejme v oboch hrách nájdeme blokovanie, ktoré ale v jednotke využívalo tlačidlo Q na klávesnici a v dvojke pravé tlačidlo myši. Je to celé skrátka intuitívnejšie a o niečo jednoduchšie. O niečo… Kingdom Come 2 je stále dosť ťažká hra a aj napriek niektorým krokom, ktoré majú prilákať aj “drevenejších” hráčov (prípadne hráčov, ktorí nemajú príliš času na hranie a zlepšovanie svojich skillov), sa pri nej značne zapotíte. Najmä pri súbojoch s viacerými oponentmi. Tí síce viac čakajú, kým sa dostanú “na rad” a neuspamujú vás za niekoľko sekúnd ako v prvej hre, ale stále sa tu skrátka súboj v podčíslení neodporúča.
Zo začiatku vás poriadne prefacká aj obyčajný sedliak s vidlami v rukách, pretože i keď v dvojke začíname s Henrym na jeho 15. úrovni, hra vás rýchlo po začiatku hry zbaví všetkého dobrého vybavenia (nebudem spoilerovať, nebojte) a tak, je to najprv skutočný boj o holý život. Z osobnej skúsenosti vám hovorím: dajte si pozor na vlkov v lese… Tak sa nám teda opäť začína postupné vylepšovanie schopností (súbojových, loveckých, remeselníckych či diplomatických) a nachádzanie a kupovanie čoraz lepšieho vybavenia a zbraní. Čo sa týka zbraní, sú tu aj nejaké tie zaujímavé novinky oproti prvej hre. Kuše sú jednou z tých najvýraznejších. Oproti lukom ponúkajú väčšiu presnosť a silu, no ich nabíjanie je pomalé, realisticky zdĺhavé a v mnohých momentoch vyslovene otravné. Sú ideálne na boj z diaľky a dokážu spôsobiť značné poškodenie nepriateľom, ale musíte sa s nimi najprv naučiť zaobchádzať. Hra zavádza aj skoré palné zbrane na strelný prach, ako napríklad píšťalu. Tieto zbrane sú menej presné a ich efektivita nie je na úrovni moderných strelných zbraní, no pridávajú novú vrstvu stratégie do bojov. Ich použitie je skôr situčné a odráža technologický vývoj 15. storočia.
Musím sa priznať, že palné zbrane som za čas strávený hraním nedokázal absolútne pochopiť a netrafím s nimi vôbec nič. Na diaľku využívam primárne starý dobrý luk s občasným spestrením v podobe kuše. Som rád, že sa Warhorse rozhodol nové zbrane pridať, no predpokladám, že väčšina hráčov po nich zrejme nesiahne. Po čom ale určite siahnú, sú sejvovice. Áno, tento štýl ukladania hry sa nachádza aj v KCD II a osobne trochu nechápem tú trpkú nevôlu mnohých hráčov smerom k tomuto systému. Hra ukladá vcelku pravidelne aj sama od seba – po spánku v posteli, pri dôležitých bodoch questov aj pri vypnutí hry. Osobne som sa napil zo sejvovice hlavne v momentoch, keď som sa chystal spraviť niečo stupídne riskantné a zanadával som si na fakt, že som si neuložil hru, len zopárkrát za celú dobu hrania. Som zastáncom presvedčenia Dana Vávru, že by neustály quicksave/quickload tomuto typu hry len uškodil. Ak ste však iného názoru, tak nie je nič jednoduchšie, ako si hru namódovať. Aspoň teda na PC, kde Warhorse pripravil plnú podporu Steam Workshopu, takže si modifikácie nainštalujete pár klikmi priamo na Steame. Práve po PC verzii by som hráčom, ktorí majú na výber, odporučil siahnuť. Vyzerá lepšie ako konzolová (testoval som aj na Xbox Series X) a máte slobodu v možnosti vyšších frameratov. A dosiahnete ich aj na slabších zostavách. Na to, ako hra vyzerá, totiž beží úžasne a je výborne optimalizovaná.
Kde domov môj
Hlavnou postavou Kingdom Come Deliverance II nie je Jindřich zo Skalice, ani Jan Ptáček z Pirkštejna, ani Žižka či kráľ Žigmund… Je ním podľa môjho názoru svet. Česká zem je tu vyobrazená plne uveriteľne a rozprávkovo zároveň. Viete, že sa prechádzate po lesoch, mestách a hradoch, ktoré skutočne existovali a existujú, no majú vo svojom hernom prevedení toľko kúzla, že sa vám ani nechce veriť, že boli/sú skutočné. Ono sa to vcelku ťažko popisuje a najlepšie je to zažiť. Prechádzka po takej Kutnej Hore v KCD II, vám dokáže zmeniť pohľad na herné svety. Je to pohlcujúci zážitok plný historickej aj geometrickej presnosti. Všetko je zabalené do úžasnej grafiky, ktorá možno nie je technologicky najvyššie (žiadny pokročilý path tracing tu nehľadajte), no to viac je správne štylizovaná a vie kedy akú atmosféru nastoliť. Temné momenty majú ponurú atmosféru, tmavé farby vás opantajú a dynamická hudba vás presvedčí o tom, že sa za rohom ukrýva nejaké to zlo. Pravdou to je najmä pri prechádzaní hradmi pod rúškom noci, kde na vás môže každú chvíľu vyskočiť strážny vojak na svojej obchôdzke. Častokrát sa pristihnete, že zadržiavate dych, akoby ste vy sami boli Henry.
Naopak, teplé ranné lúče slnka niekde na vidieku so širokým výhľadom do kraja, vás prinútia sa za monitorom zhlboka nadýchnuť čerstvého vzduchu. Cítiť však budete len váš prasačinec, ktorý ste si za tých 10 hodín nepretržitého hrania okolo seba narobili. KCD II sa totiž dá hrať non-stop, dlhé hodiny a človek si toho ani nevšimne. Questy krásne naväzujú jeden na druhý, každý je niečim zaujímavý, každý vás vezme na nejaké zatiaľ nevidené miesto, všetky sú výborne napísané a je tu dokonca zábava aj sledovať cutscény, ktorých tu nie je zrovna málo. Dopomáha tomu vynikajúci profesionálny český dabing, ktorý sa podľa mňa môže smelo rovnať aj tomu anglickému. Počul som nejaké negatívne ohlasy na češtinu, no ja si ju plne užívam. Určite sa tu nájdu nejaké slabšie herecké výkony pri menej dôležitých postavách, ale to aj v angličtine. Prezradím, že v určitom bode hry zaznie aj poriadne rázna slovenčina 🙂
Hra má samozrejme aj svoje muchy. Niekedy sa trocha prehne pod náporom všetkých svojich systémov a dosť nelogicky reaguje na vaše správanie. Povedzme, že ste práve niekomu výrazne pomohli s niečim dosť náročným a chcete sa u neho vyspať. Má úplne voľnú miestnosť so slamou, na ktorej sa dá v prípade núdze ako-tak vyspať. Ak to však spravíte, ten istý človek, ktorému ste pomohli a ktorý vám narozprával, ako moc si toho váži a ako je vám zaviazaný, na vás pomaly pošle kata. Vynadá vám do sedlákov a začne vás strkať smerom ku vchodovým dverám. Nepríde mi to zrovna logické, ale musíme si uvedomiť, že to je stále “len hra”. Bolo by fajn mať v dialógoch možnosť spýtať sa na prenocovanie a to buď za groše alebo nejakú protislužbu. Páči sa mi ale pridanie možnosti automatického nasledovania určitých postáv, či už peši alebo na koni. Značne to spríjemňuje hranie pasaží, ktoré by v iných hrách mohli byť dosť otravné. Nad tzv. “trailing missions” som sa už rozčuľoval v recenzii AC Shadows. Tam je vám taktiež podobná možnosť na niektorých miestach ponúknutá, ale dialógy sú tak nezaujímavé, že je vlastne úplne jedno, či hru ovládate alebo nie. Pri KCD II som rád, že sa môžem plne sústrediť na prebiehajúcu debatu a vyberať z rôznych odpovedí. Tie majú častokrát dopad na to, v akom svetle vás druhá osoba vníma.
Samozrejmosťou v takto veľkej otvorenej hre, sú rôzne bugy a glitche. Mal som ich za svoje hranie asi okolo desiatky a väčšina z nich boli skôr úsmevné ako hru-ničiace. Nejaké tie záseky postáv v teréne, sem-tam T-póza či občasný výpadok synchronizácie animácii úst s dialógmi, nie sú nič, kvôli čomu by bola hra nehrateľná. Vyslovene ma však vytáčajú niektoré schodiská v hre. Jindra mal problémy s kráčaním po schodoch už v jednotke a preto som trocha sklamaný, že ani v dvojke to nie je vyladené do dokonalosti. Stále sa mi často stáva, že idem hore schodmi ako cez prepadajúci sa piesok a nie a nie sa dostať vyššie. Nie je to pravidlom, ale deje sa to viac, ako by som bol ochotný akceptovať. Problémom aj naďalej zostávajú aj niektoré animácie, pri ktorých sa postavy, častokrát dosť krkolomne, utekajú postaviť do predpripravených pozícii, kde s nimi máte neskôr interagovať.
Vrátim sa už ale späť k chváleniu, pretože verte či nie, toto boli moje hlavné výhrady. Otvorenosť sveta je hrám na dve veci, pokiaľ ju nedokážu vhodne využiť. Kingdom Come toto zvláda bravúrne. Vie naplniť svoj svet významným obsahom, zaujímavými lokáciami a aj keď už má niečo byť pusté (napríklad nejaká lúka), tak z toho ide pocit realistickosti. Nevadí vám, že na tejto lúke nič nie je. Páči sa vám, že ste našli tiché zátišie bez nebezpečenstva od lúpežníkov či divokej zvery. Len tak si tam nachvíľu pobudnete, nabijete energiu, možno niečo zjete, vypijete medovinu a idete ďalej za svojim cieľom. KCD II rozdelil svoj svet na dve časti – Trosecko a Kutnú Horu. Prvá časť je viac vidiecka, kde je veľa lesov, lúk a menších dediniek a nájdete tu široké spektrum obyvateľov – od mlynárov, cez vojakov, obyčajných ľudí, mocnárov, ceckaté ženské až po maďarov či rómov (ktorí sú výborne nadabovaní v rómčine). Kutná Hora je potom veľkolepé mesto, ktoré ponúka všetky možné vymoženosti stredoveku – kúpite a predáte tu úplne všetko, na čo by ste v tomto období mohli pomyslieť.
Práve tu sa príbeh nalomí z úsmevných príhod Jindru a Ptáčka na dosť závažnú epickú zápletku plnú politiky a intríg. Jindřich sa, okrem týchto intríg, zapletie aj do veľkých vojenských stretov. Žigmund Luxemburský, hlavný antagonista, je v tejto časti oveľa prítomnejší, a Jindřich čelí nielen jeho armáde, ale aj morálnym dilemám. Pomsta za smrť rodičov, ktorá ho poháňala v prvom dieli, sa prelína s hlbšími otázkami o spravodlivosti, lojalite a zmysle života. Je to všetko skutočne filmovo spracované a tým nemyslím len nejaké vizuálne fejkovanie pomocou film grainu, chromatickej aberácie, čiernymi pruhmi a podobnými efektnými volovinami, ako to robí väčšina hier, ktoré sa snažia o filmovosť. Tu je filmovosť dosiahnutá vynikajúcim scenárom. Človek si pri cutscénach ani neuvedomí, že hrá hru. Myslím, že to je najväčšia poklona, ktorú môže recenzent príbehovej hre vystrúhať.
Kingdom Come Deliverance II je výnimočná hra. Taká, ktorá príde len raz za uhorský rok. Kombinuje prvky drsného stredoveku s tým hrejivým pocitom, že to boli vo svojom zmysle jednoduchšie časy. Dokáže vykúzliť úsmev, navodiť strach, vzbudiť záujem a prinúti človeka aj rozmýšľať. Nie je bezchybná a dovolím si tvrdiť, že hra tohto typu, ani nikdy bezchybná nebude. To však nič nemení na tom, že by si ju mal každý hráč vyskúšať na vlastnej koži. I keď môžete hrať aj bez znalosti prvého dielu, odporučil by som začať práve ním. Budete si viac vážiť ten posun a zblížite sa s postavami ešte viac ako pri samostatnom hraní dvojky. Pre mňa je toto, už v podstate teraz, víťaž hry roka 2025 a to sme ešte len v prvej tretine roka.
Kingdom Come Deliverance II: Nebyť občasných technických zádrhelov a niektorým nelogičnostiam, je Kingdom Come Deliverance II takmer dokonalá hra. Suverénne najlepší scenár s akým som sa kedy v hre stretol, kompletná profesionálna česká lokalizácia s dabingom známych hercov, prekrásny svet plný zaujímavostí a zmysluplných questov, pekná grafika, dobrá optimalizácia a aj slušná výzva. To všetko je najnovší masterpiece od českého Warhorse. Pochválen buď Ježiš Kristus! – Romando
