„Rocksteady je mŕtve štúdio! Pohltila ich woke propaganda a sprznili meno Batman: Akrham série!“ Aspoň tak nejak znejú nadpisy mnohých príspevkov na Steam fórach hry Suicide Squad: Kill the Justice League a pridávajú sa k tomu aj niektoré clickbaitové YouTube kanály. Je to skutočne až tak hrozné? Dopadol AAA herný priemysel konečne na svoje úplné dno? Ale kdeže. Dno nás ešte len čaká, ale v istých zmysloch sa k nemu už skutočne nebezpečne blížime. Na tomto mieste vám vysvetlím svoj pohľad na Suicide Squad, prečo si myslím, že to nie je až tak zlá hra ako sa vraví a prečo je toto tvrdenie vo výsledku aj tak zbytočné.
Aj keď Suicide Squad sám seba označuje za titul, ktorý „popiera žánre“ a tvorí si vlastnú cestičku, pravda nemôže byť vzdialenejšia. Hra je v podstate jeden obrovský kompilát všetkého, čo by ste od modernej AAA akčnej hry s otvoreným svetom očakávali. Hlavné misie oddelené cutscénami, vedľajšie misie, ktoré sú v podstate všetky rovnaké len na inom mieste mapy a nepovinné výzvy v podobe zbierania predmetov. V tomto prípade sú to už dobre známe Riddlerove trofeje. Ak je však gameplay dobrý, dokáže človek odpustiť nejakú tú repetíciu. Gameplay Suicide Squad je priemerný a v podstate ničím extra nezaujme. Sú tu menšie nuancie ako napríklad dobíjanie zdravia postavy pomocou streľby do protivníkových nôh a jeho následného dorazenia útokom na blízko ale naozaj to nie je nič, čo by sme mohli označiť za inovatívne.
Presun po hernej mape bol v Batman hrách vždy jedna z tých najlepších častí hrateľnosti. Využívanie Batmanovho plášťa a vystreľovacieho háku pre cestovanie skrz mesto Gotham bol vždy dotiahnutý do dokonalosti a hráč z neho mal normálne až radosť. Cestou k cieľovému bodu sa navyše dalo naraziť na mnohé zaujímavé zákutia, ktoré obsahovali vedľajšie výzvy. Fungovalo to. Tu máme na výber hneď štyri postavy – Harley Quinn, Deadshot, King Shark a Boomerang. Každá z nich má trocha iné schopnosti ktoré využíva pri hopsaní mestom, ale vo svojej podstate sú všetky dosť podobné. Harley Quinn sa svojim ovládaním približuje Batmanovi z Arkham série, Deadshot má jetpack, Boomerang sa teleportuje vďaka svojim bumerangom a Žralok… Skáče do diaľky. Tam už možno trocha došli nápady.
Bohužiaľ sa do tejto hry neprenieslo to kúzlo z Arkham série a skákanie mestom ani zďaleka nie je tak zaujímavé. Mesto tu pôsobí ako kulisa a doslova to vyzerá že v ňom nikto nikdy nebýval. Jasné, napadli ho mimozemské sily a všetko je v prdeli, ale podobne vyprázdnené mesto od civilistov bolo aj v už spomínaných Batman hrách a tam veríte tomu, že sa niečo hrôzostrašné stalo a všetci zanechali svoj život za sebou a transportovali sa niekam do bezpečia. Je to cítiť v uliciach. Tu vôbec nič také nie je. Armáda zlého Brainiaca nie je jediným problémom pre našich protagonistov (alebo skôr antagonistov?), pretože Brainiac si podmanil aj členov superhrdinského zboru Justice League. Suicide Squad tak nemá inú možnosť ako sa spolčiť s drsnou takmer-bezvlasou černoškou Amandou Waller a vydať sa pozabíjať Batmana, Flasha, Green Lanterna a Supermana. Wonder Woman sa Brainiacovým plánom vyhla a občas nám aj pomôže. Toto je jeden z najväčších problémov u ľudí. Minimálne čo som si osobne všimol na internete. Suicide Squad podľa nich necitlivo pristupuje ku Arkham sérii a dehonestuje ju. A ja mám na to snáď len jednu možnú reakciu – nejebe vám len tak náhodou ľudia?
Bavíme sa tu o superhrdinskom žánri, v ktorom sa neustále prepisuje minulosť, miešajú sa rôzne vesmíry/dimenzie, časové línie, mŕtvi vztávajú z mŕtvych… Čokoľvek, len aby sa mohlo pokračovať v ďalších komiksoch, filmoch či seriáloch. Fakt, že nejaký zmrd z Justice League schytá guľku od hlavy od antropomorfizovaného žraloka, mi je úplne ukradnutý a vôbec to neberiem ako faktor prečo hru zatracovať. Suicide Squad má väčšie problémy. Napríklad značná repetetívnosť, ktorá sa bohužiaľ dostaví skôr skôr ako neskôr (to dáva zmysel, či?). Gameplay loop sa skladá z pobehovania z bodu A do bodu B a plnenie úloh, ktoré vždy bez výnimky prikazujú hráčovi vyzabíjať nepriateľov v ich základni, prípadne po určitú dobu obraňovať body záujmu. Základná hrateľnosť a súboje ma bavia ale keď chýba variabilita úloh, tak sa to veľmi rýchlo omrzí. Aspoň tie bossfighty sú zaujímavé spestrenie a prekvapivo nie sú preplnené cutscénami. Povedal by som, že sú nadizajnované „ako zo starej školy“ a neopierajú sa o naskriptované wow-momenty.
Keď už sme pri filmečkoch, tak je nutné spomenúť, že tu sú prítomné ale nie je ich príliš veľa. Takmer všetky sa snažia byť vtipné a niekedy to skutočne človeku príde totálne silené. Občas nejaký vtip padne na úrodnú pôdu, ale tak to sa dá očakávať. Keď sa o niečo pokúsim tisíckrát, párkrát to z tých pokusov vyjde. Drvivá väčšina vtipov je klasicky marvelovských – takže sa ťaží zväčša z komentovania aktuálnej situácie hrdinov. Takýto humor vie byť niekedy neznesiteľný „cringe“, ale tu som nemal nutkanie spáchať samovraždu. Herní Avengers na tom boli podstatne horšie z môjho pohľadu. Pri ňom som chcel vraždiť aj autorov dialógov, nie len seba. Nesmie chýbať doberanie a uštipačné reči na konto spolubojovníkov či protivníkov a samozrejme aj nejaký ten sexizmus. Ale LEN zo strany ženy na muža, pretože to nie je vlastne vôbec sexizmus, to je emancipácia žien a veľmi „empowering“. Chytanie mužskej zadnice = v poriadku a veľmi progresívne; chytanie ženskej zadnice = úchylné, slizké a sexuálne obťažovanie. Som veľmi rád, že nás vývojári moderných hier takto vzdelávajú. Viac tohto poprosíme!
Všimol som si aj kritiku grafickej stránky hry a porovnávanie s grafikou Batman: Arkham Knight z roku 2015. Porovnávame tu ale dosť rozdielne pojatia grafickej štylizácie. Suicide Squad je na tom lepšie technologicky, Arkham Knight zase štylisticky. Rocksteady sa vo svojej novinke viac zamerali na realistickejšie farebné tóny, uveriteľné nasvietenie prostredia (aj s pomocou voliteľného raytracingu) a vynikajúce animácie tvárí. Tie sú skutočne na vysokej úrovni a na ústach postáv doslova vidíte každú jednu zmenu nálady. Vidíte aj to, kam sa charakter zrovna pozerá, vďaka detailným pohybom očí a vývojári to dokázali naplno využiť v niektorých cutscénových situáciách. Arkham Knight je zasadený do tmy a dažďa, vďaka čomu sa skryjú mnohé nedokonalosti. Kvalita textúr ani zďaleka nedosahuje moderných štandardov a nezmení na tom ani fakt, že si nejaký YouTuber vyberie špecificky tú najlepšiu vyzerajúcu textúru v Arkham Knight a najhoršie vyzerajúcu v Suicide Squad a začne ich porovnávať pre pobavenie más. Tým nehovorím, že je Suicide Squad dokonalo vyzerajúcou hrou. Len vravím, že rozhodne na tom nie je tak zle, ako sa vás snažia niektorí ľudia presvedčiť. Problém vidím v tom ako beží PC verzia, ktorú som recenzoval. Zádrhy vo framerate v 1440p na maximálne detaily sa mi dejú aj na grafickej karte 7900XTX za 1000 eur. Notebook s RTX 3070 hru nezvládal ani na najnižšie nastavenia.
Rovnako ako v každej inej podobnej hre, aj tu postupne vylepšujete schopnosti, získavate nové vybavenie a porovnávate ich čísielka, či sa vám ich oplatí použiť. Nesmú chýbať mikrotransakcie, kde si môžete nakúpiť dodatočné skiny pre vaše postavy a už v marci sa k tomu pridá aj battlepass a sezónny obsah. Tie AAA hry začínajú byť fakt ako cez kopírak. Vcelku negatívne hodnotenie, však? Tak prečo som začal s tvrdením, že to nie je až tak zlá hra ako mnohí tvrdia? On je podstatný hlavne koniec tej vety – „prečo je toto tvrdenie vo výsledku aj tak zbytočné“. Suicide Squad skutočne nie je ZLÁ hra. Ale nie je ani DOBRÁ.
Je to klasická priemerná moderná AAA hra. Je asi úplne zbytočné to porovnávať s Arkham sériou, pretože to s ňou má spoločného maximálne toho Batmana (a Harley). Nikde nie je písané, že to je súčasťou Arkham série a to, že sa dej odohráva 5 rokov po Arkham Knight je úplne bezvýznamný fakt. Túto hru je vhodné porovnávať s ostatnými podobnými AAA hrami s otvoreným svetom (ako Gotham Knights alebo Avengers) a v tomto porovnaní je to skrátka priemer. Vcelku nudný, šedý priemer, ale žiadny koniec Rocksteady sa konať nebude. Neverte každému clickbaitu.
