RECENZIA • Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition

Tragédia. Nijak inak sa toto vydanie nedá nazvať. Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition je dokonalý príklad toho, ako nerobiť remaster milovaných hier. Otestoval som všetky tri hry na PC a San Andreas aj na Xbox Series S. V prvom rade musím spomenúť, že aj na nových konzolách (XSS, XSX a PS5) po vás hra vyžaduje, aby ste si vybrali medzi dvoma grafickými módmi – Fidelity a Performance. Logicky, prvý spomenutý režim je 30 fps a ten druhý 60 fps. Nevedel som či sa mám smiať alebo plakať. Bavíme sa o remasteroch veľmi starých hier, ktoré, aj napriek prechodu na Unreal Engine 4, ani zďaleka nevyzerajú moderne a oni ešte po nás chcú aby sme si vybrali výkon alebo kvalitu?! Snáď obe naraz, ne? Nová generácia Xboxov aj PlayStationu je toho jednoznačne schopná. Tu je problém inde – vo vývojároch z Grove Street Games.

Všetky tri hry poskytujú hráčom neustále zmiešané pocity. V jeden moment vyzerajú remastery OK, v ten ďalší otrasne. Naschával som v prvom prípade nepoužil slovo „dobre“, pretože dobre tu nevyzerá skrátka nič. V žiaden moment som si nepovedal, že to stojí za tie peniaze a že to je obrovský skok oproti originálom. Možno oproti pôvodným konzolovým verziám áno, ale v dnešnej dobe už každý z nás má dostatočne výkonný počítač, aby si GTA III, Vice City a San Andreas zahral s módmi, ktoré nielenže NAOZAJ zachovávajú pôvodnú esenciu všetkých troch hier, ale ešte k tomu vyzerajú lepšie. Bohužiaľ, Rockstar a Take-Two sa rozhodli na móderov poľovať a neželajú si, aby s ich hrami ktokoľvek manipuloval. Ešte k tomu už stihli aj stiahnuť pôvodné verzie všetkých troch hier z predaja, aby ste mali možnosť kúpiť len remasterovanú kolekciu. Majú na to právo, ale vyzerajú kvôli tomu ako klauni.

Vyššie som zdôraznil, že módy naozaj zachovávajú feel originálov. Narážam na to, pretože vývojári vyhlasovali, že aj napriek grafickým aj hrateľnostným zlepšeniam, zachovali pôvodnú štylizáciu a víziu. No veľmi im to nevyšlo, pretože všetky tri remastery mi prídu ako by boli spravené v Garry’s Mode. Pozmené bolo aj ovládanie, čo je evidentné pri správaní áut. Zmena je to podľa mňa k horšiemu, ale to bude zrejme subjektívne. Postavy a väčšina textúr vyzerajú ako naleštené modely z plastelíny. Dážď je k popukaniu – mám pocit, že vývojári len pridali nejaký GIF dážďa na obrazovku, ktorý sa nezastaví ani v momente, keď je hráč schovaný pod strechou či mostom. Animácie sú nekvalitné a neustále robia problémy. Ani neviem spočítať, koľkokrát som už videl nejaký predmet alebo postavu zapadnúť do zeme, glitchovať pri stene alebo opierať sa o vzduch. Po dlhej dobe som sa dokonca v novo-vydanej hre stretol s tzv. ghostingom. Tento úkaz spôsobuje zanechávanie pozostatkov predchádzajúcich snímiek na obraze, čím sa tvorí akýsi duch za postihnutým predmetom. V tomto prípade je to väčšinou auto v pohybe. Ghosting môžete pozorovať na celej zadnej časti auta a točiacich sa kolesách. Je to dokonca vidieť aj na jednom zo screenshotov, ktorý som spravil v GTA III (nájdete ho v galérii vyššie). Jediné čo mi prišlo skutočne dobre vyzerajúce, sú palmy a iné druhy stromov.

Aj napriek nie zrovna kvalitnej grafickej prezentácii majú všetky tri hry navyše problém udržať stabilný framerate. Nehovorím teraz len o PC porte ale aj o konzolových verziách. Mód Performance pravidelne padá niekam na úroveň +- 45 fps a mód Fidelity má zase naopak problém s frame timingom, kvôli ktorému je tu neustály pocit sekania. A to som ešte nespomenul, že Rockstar stiahol remastery z predaja na Rockstar Games Launcher a teraz ich nie je možné na PC kúpiť, refundnúť ani hrať! Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition sa skrátka a jednoducho neoplatí v momentálnom stave kupovať. Ani na PC, ani na konzolách. Neverím, že dokážu patche túto hrôzu opraviť.

P.S.: V remasteroch chýba veľká porcia skladieb z rôznych rádii, kvôli vypršaným licenciám.

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!
Become a patron at Patreon!