Ride to Hell Retribution

ČTDPH (alebo Čo To Do P*** Hrám) je krátka, občas vtipná, forma recenzii zlých alebo pochybne vyzerajúcich hier.

Táto neformálna recenzia Ride to Hell: Retribution má za cieľ ukázať temné stránky života zberateľa videohier. Nie všetko vzácne je dobré. Pocítil som to na vlastnej koži, keď som pred pár dňami vzal svojich vydretých 5,78 EUR a využil som ich na kúpu práve vyššie spomínanej hry. Na internete je Ride to Hell notoricky známy svojou absolútnou mizernosťou a brutálne vtipným sexizmom. Je ale považovaný za jednu z vzácnejších Steam hier. Odtiaľ bol totiž RTH odstránený a už ho nie je možné kúpiť inak, ako hľadať pochybné kľúče po celom internete.

Ceny takýchto kľúčov sú pritom nechutne vysoké. Aktuálne si Ride to Hell môžete zakúpiť za “ľudových” 54 EUR… No a ako som ho ja získal za necelých 6 EUR? Narazil som na fyzickú DVD verziu a po krátkom rešerši som zistil, že tieto disky obsahujú aj Steam kľúč. Neváhal som. Kľúč tam naozaj bol, ale dal sa aktivovať len v SR, ČR, PL a HU. To znamenalo, že som ho nemal príliš veľkú šancu predať na nete. Takže som (ako správny zberateľ) urobil osudnú chybu a hru aktivoval na svojom Steame. Ja vám otvorene poviem, že horšiu hru budete hľadať len veľmi ťažko.

Hra vás bez akéhokoľvek varovania a vysvetlenia vhodí do guľometnej scény, kde v koži drsného motorkára kosíte, vám neznámych, týpkov. Okamžite na to sa po cutscéne na motorke ocitáte v pästnom súboji s ďalším motorkárom o ktorom viete veľké guľové. Nasleduje skok do budúcnosti, kde vaša postava zabíja akéhosi vedúceho opozičného gangu a celý tento cirkus nádherne zakončuje nečakaný skok motorkou ponad letiacu helikoptéru. Nie, to nie je film s Pištom Segalom. To je úvodná scéna Ride to Hell: Retribution.

Cesta do pekla je lemovaná sexom v skafandroch

V krátkosti hráte za vojnového veterána Jake Conwaya. Ten je zároveň členom motorkárskeho gangu Retribution, ktorý vedie jeho strýko Mack. Spomínaný opozičný gang sa nazýva “Diablova ruka” a navzájom si idú po krku. Jakeovi hneď na úvod hry zastrelia brata Mikeyho a on sa tak vydáva na cestu pomsty. Znie to ako fajn námet. Nič originálneho, ale pri správnom spracovaní to môže fungovať. V Ride to Hell ale nefunguje nič.

Hrateľnosť sa skladá z lineárneho jazdenia na motorke po rovnej ceste, na ktorej sa nachádzajú rôzne nezmyselné prekážky typu zaparkovaný kamión, pod ktorým musíte prejsť šmykom a z akčných pasáží. Tie majú schopnosť hráčovi znechutiť videohry ako celok. Nie, vážne. Až po hraní Ride to Hell si uvedomíte, ako veľmi si nevážime funkčné hry. Mierenie so streľnými zbraňami je takmer nemožné, kvôli šialenej akcelerácii pohybov myši. Hádate správne, táto akcelerácia sa nedá vypnúť.

Umelá inteligencia nepriateľov je na úrovni voličov ĽSNS a s radosťou sa pred vás postavia za sebou do radu, aby ste milosrdne ukončili ich trápenie v tomto bezduchom virtuálnom svete. Úplne najlepšie je ale zachraňovanie žien. To som tak jednej pomohol od sexuálneho obťažovania len na to, aby som ju nakoniec prefikol ja sám. Ženy v Ride to Hell fungujú ako ocenenie za váš posun v hre. Berte ich ako achievementy. Musím hre ale uznať komediálne kvality. Sex totiž postavy prevádzkujú zásadne len v oblečení. Neviem teda ako to funguje, ale rád by som sa to dozvedel. Kontaktoval som vývojárov, ale odpovede som sa nedočkal.

Čo som očakával od hry, ktorá má na Metacritic hodnotenie 16/100? Nič a aj tak moju laťku dokázala podliezť. A to som nespomenul kvantum bugov, otrasnú rockovú hudbu, grafiku z roku 2002, zvuky motoriek čo znejú ako dosluhujúce vysávače, amatérsky dabing a samozrejme nikdy nekončiacu nudu.

Odporučil by som kúpu? Určite. Je to lacnejšie ako lobotómia a výsledky budú rovnaké.

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!

By Roman Kraus

Väčšina redaktorov si vždy niečo pekného o sebe napíše do ich autorského profilu, takže asi by som mal aj ja... Milujem hry, nenávidím väčšinu herného priemyslu, rád čítam knihy Rosamunde Pilcherovej pod sekvojami a ľúbim kŕmiť vtáčikov...