Hra vyšla na Xbox One a PlayStation 4
Recenzovaná verzia: Xbox One
Každoročné športové série majú nevýhodu v tom, že sú… Každoročné. Jeden rok skrátka nie je dostačujúci čas pre zlepšenie a inováciu hry. K tomu si ešte pridajte, že v priebehu tohto roka sa vývojári snažia pripravovať priebežné aktualizácie pre stávajúci ročník a vyjde vám z toho takmer bezvýchodisková situácia. Niektoré ročníky skrátka budú jalové, bez nápadu a čerstvého nádychu. NHL 20 by sa dal do tejto kategórie bez výčitiek svedomia zaradiť.
Nejaké novinky tu sú a mrkneme sa na ne, ale nič svetoborného nečakajte. Dohady ohľadom prechodu na Frostbite engine a príchod PC verzie sa nepotvrdili a ani tento rok sa tak fanúšikovia hokeja nedočkajú výraznej obmeny hrateľnosti ani vyšších frameratov na počítačoch. Malé zmeny prebehli pri zakončovaniu z prvej, pri ktorom má každý hráč trocha odlišný štýl strely. Zlepšená je aj plynulosť preberania prihrávok od spoluhráčov. Hráč už na prihrávku nečaká s otvorenou hubou uprostred ľadovej plochy, ale snaží sa prebrať si ju do pohybu. Záleží samozrejme od situácie a formy prihrávky. Práve toto vylepšenie mi prišlo ako najlepšia novinka tohto ročníka. A to zrejme hovorí samo za seba…
Inak totiž zostal gameplay bez výraznejšej zmeny a drvivá väčšina hrateľnostných zmien pramení z nových alebo pozmenených animáciách. To platí aj pre brankárov, ktorý sa vo svojom bránkovisku pohybujú o poznanie realistickejšie a majú širšiu plejádu zákrokov. Ich kvalita je však na rovnakej úrovni ako pri NHL 19. Platí na nich to isté – strely švihom na vyrážačku, otočka okolo brány na vzdialenú žrď a samozrejme strely z prvej. Občas padne aj zaujímavejší gól, ale to sa dialo aj v predchádzajúcich ročníkoch a pri vyšších obtiažnostiach znova nebudete mať pocit, že chcete skúšať iné strely ako tie osvedčené.
Pocit z hry je po chvíli hrania a zvykania si veľmi podobný tomu z NHL 19. Asi po dvoch hodinkách som začal inštinktívne pripravovať akcie z pravého krídla na modrú čiaru, odtiaľ na druhú stranu, výmena pozície obráncu za ľavé krídlo, prechod za bránu a pokus o prihrávku medzi kruhy, kde číha center na strelu príklepom. Nebyť nového komentátora a ukazateľa skóre si ani nevšimnem, že hrám nový ročník NHL.
To sú ďalšie dve zmeny, ktoré ale nijak neovplyvňujú gameplay. Scoreboard sa posunul z hornej časti obrazovky do dolnej, odkiaľ si ho ale môžete v nastaveniach prehodiť späť nahor a komentátora Mikea Emricka (známy tiež ako Doc) nahradil James Cybulski. V úlohe spolukomentátora nahradil víťaza Stanley Cupu z roku 1994, Eddieho Olczyka doteraz tretí komentátor Ray Ferraro. Osobne mi dynamika medzi komentátormi príde veľmi osviežujúca a za zmenu som rád. Komentuje sa pútavejším spôsobom ako za éry Emricka a najmä v zápasoch playoff sa im huba nezastaví a rád si aj zakričia, čo pridáva na atmosfére zápasov. Čo na atmosfére zápasov naopak nepridáva sú diváci, ktorí nemajú žiadne nové animácie alebo pokriky.
Keď už sme pri novotách NHL 20, musím spomenúť aj novú mechaniku trénerov. Počas hrania Franchise módu (kedysi „Dynasty“) budete mať vo svojom tíme hlavného kouča, ktorý svojimi hernými preferenciami a osobnostnými vlastnosťami ovplyvňuje súhru jednotlivých útočných trojíc a obranných párov. Každému hráčovi vyhovuje iný štýl trénera a každému trénerovi vyhovuje iný štýl hráča. Znie to super, však? Tak sa podržte, pretože vám poviem, že je to úplne zbytočná novinka, ktorá na chod hry pôsobí len placebo efektom. Ak nehráte Franchise mód „Football Manager“ štýlom, kedy zápasy sami neovládate, ale simulujete, nemá táto novinka na váš tím žiadny efekt. Efekt má len v momente, keď svoje zápasy nechávate simulovať počítačom. Tréner vašim lajnám môže pridať maximálne 5 bodov alebo odobrať 5 bodov. To znamená, že bude mať každý hráč v danej lajne zlepšené alebo zhoršené štatistiky o 1, 2, 3, 4 alebo 5 bodov (niečo podobné bolo už v NHL 09).
Dotknem sa aj Ultimate Teamu, ktorý ma ale osobne vôbec nezaujíma. Ak by som chcel prísť o väčší obnos peňazí, skúsim radšej reálne kasíno. Do HUT prišla novinka v podobe Squad Battles, ktorý poznáte z FIFY. Hráč tu so svojim tímom nehrá proti reálnym súperom, ale proti tímom iných hráčov. Podľa zvolenej obtiažnosti zápasu dostanete za výhru, remízu alebo prehru body a tie sa snažíte v priebehu týždňa čo najviac navýšiť. Na konci týždňa získavate odmeny podľa toho, s koľkými bodmi ste skončili. Nové sú aj replaye na konci tretín s najlepšou akciou/strelou/zákrokom danej časti zápasu. Vyzerajú pekne na oko, ale dosť zdržujú.
Vracia sa aj režim World of CHEL, ktorý je pre mňa taktiež nezaujímavý. Každý hráč tu hrá za svojho vytvoreného hokejistu v 3v3 zápasoch a za hranie získava vylepšenia, výstroj a oblečenie pre svoju postavu.
Ako to teda s NHL 20 vyzerá? Kúpiť, či nie? Ak vlastníte NHL 19, odporúčam si upraviť súpisky a aspoň rok počkať. Verte mi, že o nič neprídete. Ak už ste NHLko nehrali dávnejšie, NHL 20 vám ponúkne zábavnú hokejovú „polosimuláciu“ s najnovšími súpiskami, hráčmi a grafikou. EA Sports skrátka pri NHL chýba konkurencia akú majú pri FIFE (PES od Konami). NHL 20 je takto veľmi priemerným ročníkom, no zároveň stále tým najlepším, čo si môže fanúšik hokeja na svojej konzoly zahrať (práve preto takéto dvoj-hodnotenie)…
Budúci rok už snáď s Frostbite enginom a aj na PC. A S LEPŠÍM SOUNDTRACKOM!
