Chcem zabudnúť. Musím zabudnúť. Ale ono to nejde. Na Rememoried zabudnúť skrátka nejde…
Nápad Rememoried je záhadný, zaujímavý a unikátny. A nefunguje! Hru možno s čistým svedomím zaradiť medzi takzvané walking simulátory, ako sú napríklad hry Dear Esther či novinka Everybody’s Gone to the Rapture. Nedržíte tu síce neustále „W“ a hra nerobí všetko za vás, ale svojim štýlom a hrateľnosťou veľmi pripomína zážitok skôr než hru. Zážitok je to skvelý, keď vás hra vhodí do čiernobieleho sveta niekde na konci vesmíru, alebo kde, a vy sa vydávate na svoju púť k zabudnutiu. Táto púť ale skončí zhruba po dvoch minútach, kedy sa dostanete na koniec mapy a hra vás reštartuje do štartovacieho bodu. A znovu, a znovu, a znovu…
WTF?!
Najprv to naozaj nebudete chápať. Prečo sa to deje? Čo je cieľom? Kam sa mám dostať a čo mám robiť? To sú otázky, ktoré vás budú neustále mátať. Časom ale zistíte, že sa stačí točiť. Nie, fakt! Svet sa tu totižto po otočení trochu zmení a vy máte možnosť dostať sa napríklad vyššie po platformách alebo po kameňoch.
Nápad je to unikátny, ale naozaj nie je zábava prísť na hranu platformy a točiť sa jak blázon, aby sa prostredie zmenilo tak, aby ste sa mohli dostať bližšie k cieľovému bodu. Hra sa s vami ale rozprávať a brať za ručičku nebude. Musíte si cestu nájsť sami. A nie vždy je to logické. Nie… Inak… Nikdy, to nie je logické.
„Keď nevieš, tak sa toč…“
Zmena prostredia otáčaním sa (alebo ak chcete, zabúdaním), prináša ale aj zaujímavé momenty. Občas sa pred vami svet úplne pretvorí a celá jeho konštrukcia je odrazu úplne iná, než bola pred pár sekundami. Vy naraz nemáte istotu, kam ísť a celé to pôsobí až hororovo. Škoda len, že sa hororovej atmosféry hra nedržala viac. Hra s hororovým nádychom, ktorá sa ale neoznačuje primárne za horor, funguje skvelo a vy neviete či očakávať thriller alebo horor či drámu.
Rememoried ale nie je ani jedno. Znepokojuje vás, ale raz sa chová ako horor, druhý krát ako psychotická adventúra a inokedy zase ako vyššie spomínané walking simulátory.
Fascinujúce prostredie
Po úvodnom totálnom chaose a zmätku ale nastáva chvíľa kľudu a vy sa aspoň na chvíľu zastavíte a pokocháte sa nádherným čiernobielym prostredím, ktoré sa občas zmení na zelené či viac farebné. Podstatná je tu ale čierna a biela. Tieto farby hre dodávajú jej tvár a vytvárajú tú pravú atmosféru surrealistického sveta.
Ani prostredie však nie je úplne bez chyby. Občas vám na obrazovke preblesknú náhodné tvary, obrázky či artefakty (obrazové chyby), ktoré vám za prvé absolútne nič nepovedia a za druhé vás po pár minútach budú otravovať. Najprv vám ale prídu cool a máte pocit, že dotvárajú atmosféru, ktorú má Rememoried naozaj skvelú, to treba uznať.
Ovládanie, hrateľnosť a záver
V Rememoried si hráči vystačia s kombináciou WSAD + myš. Žiadne aktivačné tlačidlá tu nie sú a ani nie sú potrebné. Je dobré, že je Rememoried zamerané na jednoduchosť a krásu. Len by mi mohol niekto vysvetliť, pre akú božiu príčinu je v hre skákanie nadefinované na tlačidlá myši, namiesto na medzerník… To som doteraz nepochopil, ale je mi to jedno.
Hrateľnosť je zhruba taká, akú by ste od exploratívnej walking hry očakávali. Vláčna, pomalá a sústredená na vycítenie momentov. Momenty má Rememoried silné. Nechcem ich tu ale spomínať, aby ste z nich boli prekvapený, tak ako ja. Jedna vlastnosť mi ale na Rememoried zavadzala. Po neúspechu, alebo nenájdeniu správnej cesty v niektorej z úrovni, začínate znova v tej predchádzajúcej… Toto umelo predlžuje hernú dobu a vôbec mi to nebolo po chuti.
Rememoried nemá ďaleko od toho byť dobrou hrou. Ale svoje prílišné zameranie na obyčajné otáčanie sa/zabúdanie, je trochu zväzujúce a nedovolí hráčovi užiť si priebeh hry. Zatiaľ čo Dear Esther ponúklo len posun vpred s nulovou znovuhrateľnosťou, priebeh hry ste si užívali a príbeh sa posúval ďalej až do záhadného, no zároveň krásneho konca. Rememoried sa ku koncu hry dostáva točením sa a hľadaním cesty.
Hra ma občas dokonale frustrovala a napokon aj nudila. A to nie je to, čo od hier očakávam. Za mňa, jemné sklamanie, keďže som sa na ňu tešil… Pred vývojárom (áno, bol len jeden) ale klobúk dolu za predvedené grafické umenie a držím palce do ďalších projektov. Už ale radšej zabudnite na zabúdanie…
P.S.: Déjà vu sa nevyslovuje „deža vú“ ale „deža vý“ 😉
ZÁVER: Rememoried je walking simulátor zabalený v úžasnom čiernobielom surrealistickom prostredí. Hra dokáže fascinovať, frustrovať aj nudiť zároveň. Celkovo sa jedná o slušný počin jedného vývojára, no často prináša nudu a vo väčšom merítku nemá šancu uspieť.
