Hostel (2005)

RECENZIA • Hostel (2005)

Prvý Hostel je film, ktorý ma neskutočne vytáča, no na druhú stranu často aj fascinuje. Obe strany mince by som rád vysvetlil v tejto recenzii. Zrejme najväčší dôvod pre moje naštvanie je prílišná fixácia na “kultúru” amerických mladíkov cestujúcich po Európe za drogami a ľahkými ženami. Úvodných 30 minút (z ktorých významná porcia je v Amsterdame) nie je nič iné ako fajčenie marišky, tancovanie a sex. Chápem, že treba odprezentovať dvojicu amíkov a jedného trafeného islanďana, ako kompletne vypatlaných debilkov (snáď okrem Josha), ktorí za ženský zadok obetujú posledné peniaze a s radosťou vytvoria nový super-druh pohlavnej choroby. Štve ma ale, ako veľa tu toho zo začiatku je.

Až do momentu, keď ich prehovorí pasák Alexei, aby zamierili na Slovensko. “Najkrajšie ženy, ktoré nemá kto prepichnúť, kvôli nedostatku mužov po vojne.” Eh? Jakej vojne? Píše sa rok 2005! Kedy my sme naposledy bojovali? Za Rakúsko-Uhorska? Nevadí – jedným uchom dnu, druhým von. Tak sa trojica dobrodruhov dostáva na železničnú stanicu v Bratislave… Teda, v skutočnosti to sú Poříčany a česká slečna v rozhlase hlási “ďalšia zastávka Praha-Libeň”… Nevadí – detail. Presúvame sa kúsok od Bratislavy do hostela… Teda, vlastne do Českého Krumlova… Už ste pochopili kam tým narážam, alebo mám pokračovať? V podstate všetko sa natáčalo v Českej republike a film to vydáva za Slovensko. Prečo? Prečo to teda rovno neurobili o Česku? Jediné čo trafili, je všadeprítomný gang rómskych detí pýtajúcich cigy a peniaze. Za to majú 100 bodov.

Fun fact: Eli Roth (režisér) v dobe natáčania Hostel (2005) ešte nikdy nebol na Slovensku.

Rovnako tu nájdete aj množstvo českých hercov so svojimi prirodzenými germánsko-ruskými prízvukmi počas anglických dialógov. Na diskotékach vyhráva Michal David, Tublatanka a Elán, čo sú interpréti, ktorí boli na vrchole svojej popularity niekedy koncom 80. rokov a rozhodne neboli púšťaní na tínedžerských zábavách v 2005. V telke na hostelovej recepcii beží Pulp Fiction Quentina Tarantina s českým dabingom a nejaký slovenský film, ktorý som osobne nerozpoznal.

Keď už sme pri Tarantinovi, aj jeho meno je k Hostelu priradené. “Quentin Tarantino Presents: Hostel“. Nie je to však “jeho” film. Hostel je výplod Eliho Rotha, ktorý bol podporovaný a usmerňovaný majstrom Tarantinom. Je to poznať? No, popravde skutočne len okrajovo. Vo filme je obrovské množstvo krvi a brutálnych grafických scén, ktoré má aj Quentin veľmi v obľube. Efekty sú pri nich pritom skutočne kvalitné a uveriteľné, aj napriek rozpočtu menšiemu ako 5 miliónov dolárov. Práve tieto scény sú zrejme to najlepšie z celého filmu. To a samozrejme pocit, že niečo podobné sa môže niekde pokojne diať. Čo presne? Film nesie síce názov Hostel, no samotný hostel nie je tak úplne hlavné dejisko. Tým je schátraná budova s komínom, kde zámožní úchyláci, čo nevedia čo s peniazmi, platia za možnosť týrať a zabíjať ľudí. Objednáš si čo chceš (američana, európana, muža, ženu atď.), zaplatíš a všetky nástroje sú ti k dispozícii. Motorové píly, skalpely, rôzne nožnice, kladivá, vŕtačky, zubárske náčinie… Zábava zaručená. Určite však nie pre obeť. Tam tej srandy zrejme príliš nebude.

Je to krvavé, je to nechutné (okrem krvi si divák “užije” aj zvratky) a nikoho sa to na nič nepýta. Skvelý recept na horor. Bohužiaľ je trocha utopený v inak podpriemernom filme. Dialógy aj niektoré herecké výkony sú žalostné. Napríklad ale taký Jan Vlasák zahral holandského biznismena skvelo. Ten má vo filme v podstate úlohu hlavného záporáka, aj keď je len jedným z platiacich klientov zvrhlého “týracieho bordelu”. V bežnom živote milujúci otec malej Saskie sa v komplexe smrti stáva bastardom túžiacim po strachu a bolesti iných. Tento kontrast mi prišiel desivý a opäť uveriteľný. Koniec filmu (ak sa oň nechcete pripraviť, tak prestaňte čítať) je o to viac uspokojivý. Hlavný klaďas Paxton mu na záchodoch v Rakúsku (v skutočnosti opäť v Prahe) odsekne dva prsty, ponorí do záchoda a podreže mu krk. “A máš to, ty hajzel!”, sa muselo ozvať v každom kine po celom svete. Buď to, alebo sa halami ozývali zvuky zvracania do kýblikov od popcornu.

Konce sú však dva. Ten alternatívny je mizerný. Biznismen je v ňom na stanici aj so spomínanou dcérou, tá odíde na ženský záchod, on na mužský a Paxton ju z toho ženského unesie a utečie s ňou iným vlakom. Absurdné, no práve toto zakončenie bolo v pôvodnom pláne. Čo s ňou Paxton spravil? Zabil?! Nepáčilo sa to nakoniec ani samotným producentom, pretože by to z kladnej postavy spravilo ešte väčšieho psychopata akým je spomínaný holanďan. Aj tento koniec však natočili a bol dostupný ako bonus na niektorých DVD.

Zakončím to tvrdením, že Hostel nie je zlý horor (druhý diel je ale značne lepší) a rozhodne si nemyslím, že by nejakým spôsobom poškodzoval meno Slovenska. Eli Roth to povedal správne: rovnaké by obyvatelia Texasu mohli povedať o Texaskom masakri motorovou pílou. Jeho cieľ nebol znevážiť Slovensko a jeho obyvateľov. Naopak, komentuje skôr američanov, ich xenofóbiu a egocentrizmus.

Hodnotenie
Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!