Jama a kyvadlo 1961

RECENZIA • Jama a kyvadlo (1961)

Náš Halloweensky špeciál pokračuje pohľadom na tú lepšiu verziu filmovej adaptácie poviedky Jama a kyvadlo od Edgara Allana Poea. Po veľmi voľnej adaptácii od režiséra Stuarta Gordona z roku 1991 (tu je moja recenzia) máme konečne tú česť sa stretnúť aj s verziou od Rogera Cormana z roku 1961. Účinkujú tu úžasní herci ako Barbara Steel, John Kerr, Luana Anders a najmä dokonalý Vincent Price.

Ani táto filmová adaptácia nie je dokonale verná Poeovej poviedke, ale ako som už spomenul, je určite lepšia ako tá od Gordona. V čom je teda táto verzia o toľko lepšia ako tá z 1991? No v prvom rade má lepšie herecké výkony, napätie, atmosféru a jeden z najlepších finále hororových filmov. Vlastne ani neviem, či by som to označil primárne ako horor. Skôr je to taká hororová dráma o láske, minulosti predkov hlavnej postavy Nicholasa Medinu (Vincent Price) a temných zákutí prastarého hradu Medinovcov zo 16. storočia.

Kyvadlo predstavuje všetko, čo je v živote posvätné

V roku 1547 prichádza Angličan Francis Barnard (hraný Johnom Kerrom) na spomínaný hrad v Španielsku, zistiť bližšie okolnosti úmrtia svojej sestry Elizabeth. Príčinu jej smrti ale Nicholas Medina nechce prezradiť a až po naliehaní Francisa mu nahucká hneď niekoľko lží, čo sa za stenami jeho sídla stalo. Pravda je ale niekde úplne inde a vlastne ani sám Nicholas si nie je ničím istý. Istý príčinou smrti si ale naopak je Nicholasov lekár Charles Leon (Antony Carbone). Ten neoblomne trvá na tom, že Elizabeth zlyhalo srdce – doslova vraj “umrela od strachu”. Psychicky ju opantala aura všetkých tých ľudí, ktorí v hrade zomreli rukami Nicholasovho otca – známeho inkvizítora. Vydala sa pod vplyvom akejsi vyššej sily na prieskum zabudnutých komnát hrôzy a pri pohľade na všetky tie nástroje bolesti a smrti, jej srdce nevydržalo a skolabovalo.

Bez toho aby som čokoľvek prezrádzal môžem s istotou povedať, že zo začiatku nebudete vedieť, či pri sledovaní filmu vydržíte. Rozbeh je, ako to už býva pri starších hororoch zvykom, veľmi pomalý a pre niekoho možno trocha mätúci. Tento faktor nevedomosti si film vlastne udržuje až do posledných minút a o to zaujímavejšie to vyvrcholenie nakoniec, podľa môjho názoru, je. Nič nie je tak, ako sa zdá na prvý pohľad byť. Nikto z prítomných ešte nevie, akú rolu v tomto príbehu zohrá…

Hodnotenie
Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!