The Exorcist

RECENZIA • The Exorcist (1973)

Buďme úprimní… Bolo len otázka času, kedy sa dostanem ku recenzovaniu The Exorcist (u nás známy pod názvom Vyháňač Diabla). Mojim cieľom je dostať sa časom ku všetkým klasikám hororového žánru a Exorcist jedným z takých rozhodne je. Vo svojej dobe (1973) bol vyhlásený za suverénne najdesivejší film histórie a prví diváci pri ňom v kinách odpadávali a predčasne odchádzali kvôli vlastnému duševnému a psychickému zdraviu. Ako takýto film obstojí v roku 2020? Za tie desiatky rokov sme už videli horšie, ale Exorcist v sebe stále zachováva istý druh hrôzy, ktorý funguje aj v dnešnej dobe.

Ja som ateista. Vďaka Bohu…

Dlho som nevedel prísť na to, čo robí z Exorcistu tak znepokojivý zážitok, ktorý neopadá ani po opakovanom sledovaní. Pri poslednom zhliadnutí som na to ale zrejme prišiel. Je to kombinácia viacerých faktorov. Tým najpodstatnejším je autenticita a uveriteľnosť situácie. Vravíte si asi, že som blázon. Veriaci fanatik. Problém je v tom, že ani nie som veriaci. Treba sa na dianie filmu pozrieť aj z iného uhla ako z toho náboženského. Predstavte si, že máte vo svojej najbližšej rodine niekoho, kto prežíva bolesti, prechádza náhlymi zmenami nálady, pri každej situácii sa seba-poškodzuje a nikto nevie určiť, čo mu presne je. Nepomáha psychológia, psychiatria ani iné vedy zamerané na mentálne poruchy. Čudovali by ste sa, čo všetko by vám naraz prišlo uveriteľné a možné.

Ďalším podstatným pilierom filmu je dynamika medzi skvelým ateisticky mysliacim režisérom s víziou čo najrealistickejšieho stvárnenia deja (William Friedkin) a spisovateľom, ktorý je naopak veriaci a dohliada na to, aby malo kresťanské náboženstvo vo filme dôstojné zastúpenie (William Peter Blatty). Exorcist nepôsobí ako propaganda kresťanstva, ale ani si z neho nerobí srandu. Snaží sa nastoliť pocit, že občas sa vo svete dejú veci nevysvetliteľné, na ktoré sú aj vedy prikrátke. Pred rokom 1973 ešte nikdy nebol priebeh exorcizmu stvárnený vo filmovej podobe. The Exorcist bol prvý a zároveň dodnes najlepší. Všetky efekty a dianie sú vytvorené tak, aby boli maximálne uveriteľné. Žiadne CGI, žiadny Adobe After Efects. Ako príklad uvediem scénu, kde vidíme lietať rôzne predmety po celej izbe posadnutej Regan (ktorú perfektne zahrala mladá herečka Linda Blair). Naozaj to vyzerá, akoby sa to reálne dialo pred vašimi očami. Matku posadnutej Regan odhodilo a povedali ste si, že to herečka skvelo “predala” ? Bol to reálny, bolestivý pád, po ktorom bola privolaná sanitka…

Démon bez zábran

Rovnako dokonale vyzerá aj make-up na Regan v scénach, kedy je už kompletne posadnutá démonom Pazuzu, ktorého meno nám nie je počas celého filmu prezradené. Dôjde k tomu až v ďalších dieloch. Podobizeň samotného démona sme v pôvodnej verzii filmu vlastne taktiež nepoznali. Až v rozšírenej director’s cut verzii bola pridaná jeho tvár, ktorá v istý moment filmu prebleskne pred Regan, aj pri hlave jej matky Chris (Ellen Burstyn). Druhá spomínaná situácia bohužiaľ pôsobí zbytočne a bola veľmi zle zrealizovaná. Okrem tohto momentu však môžem rozšírenú edíciu jedine odporučiť. Poskytuje niekoľko zaujímavých rozšírených dialógov a pôvodne nepoužitých záberov. Jedným z nich je napríklad legendárne ‘pavúčie lezenie’ Regan po schodoch. Spomenúť musím aj výkony kňazov Damiena Karrasa (Jason Miller) a Lankestera Merrina (Max von Sydow). Obaja svoje role zvládli na výbornú a častokrát bolo na nich vidieť, že sa so svojimi postavami zosobnili a hlboko do nich vžili.

The Exorcist je pre mnohých známy aj svojimi šokujúcimi nechutnými/znepokojivými scénami a nevyberavým slovníkom. Démon zabývaný v Regan si servítku pred ústa naozaj neberie a počas filmu zaznejú aj také veci ako: “tvoja mama fajčí vtáky v pekle” alebo “nechaj Ježiša ťa vyšukať”. Môj voľný preklad z originálu… Exorcist je unikátny horor, ktorý sa dotýka fantastiky, vedy, mentálneho zdravia, kresťanstva aj obyčajných, každodenných ľudských príbehov. Povinnosť nie len každého fanúšika žánru, ale aj milovníkov filmov ako takých. Niekomu môže prísť pomalosť rozbiehania filmu na dnešnú dobu nudná a zastaralá, ale ja to osobne vidím trocha inak. Je podľa mňa skvelé, že máme možnosť sa s postavami postupne zoznámiť a pomaličky sledovať postupný špirálovitý pád, predtým pokojného života zúčastnených, do úplného šialenstva.

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!