John Carpenter svoju lásku ku sci-fi hororu The Thing from Another World z roku 1951 naplno ukázal už v Halloween (1978). Vo viacerých scénach postavy Halloweenu sledovali práve tento film na svojich televízoroch. V roku 1982 sa mu splnil sen a dostal šancu natočiť The Thing (Vec). Oba filmy majú spoločnú knižnú predlohu Who Goes There? od spisovateľa John W. Campbell Jr. (napísaná pod pseudonymom Don A. Stuart). Carpenterová Vec tým pádom nie je tak úplne remakom pôvodnej verzie filmu, aj keď tu samozrejme nájdete viacero paralel, ako napríklad hneď na úvod – spôsob odhalenia loga filmu.
Ako to už u Johna Carpentera býva zvykom, neočakávajte žiadnu výpravnú epiku. V podstate celý film sa odohráva na jednom mieste. Tým miestom je americká výzkumná stanica na Antarktíde. My vlastne tak úplne ani nevieme, čo tam američania robia, pretože to film nepovažuje za nutné vysvetliť. Skrátka sú tam, ok? A nie sú sami. Okrem nich tu sú aj Nóri, ktorí sa hneď na začiatku filmu dostanú s Američanmi do konfliktu. Tento konflikt spôsobil pes bežiaci smerom k americkému kempu. Nóri sa mu v tom snažili zabrániť a chceli ho zabiť. Americkej výprave sa toto správanie nepozdávalo a kvôli jazykovej bariére nepochopili, prečo sa ho Nóri snažili zlikvidovať. Nie je to totiž obyčajný pes…
Psa už začala nahrádzať akási nadprirodzená mimozemská forma života. The Thing alebo Vec, nie je nejaká jedna príšera, ale organizmus schopný imitovať iné živé bytosti a žiť v nich. Cieľ je pre Vec jasný: eliminovať celú stanicu. Jediná vec (hehe), ktorá to môže zastaviť, je kontakt s ohňom. Môže tak začať jeden úžasný film plný temnej atmosféry, napätia, skvelej hudby (spolupracoval na nej Ennio Morricone) aj celkového ozvučenia. Carpenter diváka opäť citlivo napína, desí aj znechucuje. Každý jeden praktický efekt (žiadne CGI) je dokonalý. Dodnes vyzerajú uveriteľne a častokrát doslova odpudivo. V dobrom, hororovom zmysle. Postupom času sa čoraz stupňuje paranoia všetkých prítomných výzkumníkov a nebyť jedného/dvoch lacných jump-scarov a pre niekoho možno jemne neuzavretého konca na štýl už spomínaného Halloweenu, v podstate ani nemám filmu čo vyčítať. Oproti Halloweenu má ale, aspoň pre mňa, nevýhodu v tom, že je menej uveriteľný. Sci-fi nie je môj obľúbený žáner a osobne ma desí viac pocit reálnosti situácie ako čistý gore (krvavé násilie, nechutnosti) či nevysveliteľné entity z vesmíru.
Dialógy sú tu ale veľmi dobre napísané a herci odviedli kvalitnú prácu. Nemôžem nespomenúť Kurta Russella, ktorý hrá hlavnú úlohu MacReadyho. Drsný ako “šmirgel-papír”. Povinnosť pre každého milovníka desivých sci-fi filmov. O to viac, ak máte radi praktické efekty. Ak sa v sci-fi naozaj vyžívate, pridajte si ten jeden bodík do absolutória.
