Začiatkom mesiaca sa mi podarilo znova niečo nového vydať. Album LOVE, SORROW, DEATH je zatiaľ môj najúspešnejší a to je vonku len veľmi krátko. Prvých 10 priečok v obľúbenosti na Spotify obsadili songy práve z nového albumu a darí sa aj na ostatných platformách (YouTube, Apple Music, Amazon…). Rozhodol som sa spraviť takéto ohliadnutie za vznikom albumu. Bude to dlhé, tak sa pripravte.
Názov
Vymyslieť názov trvalo dlhšie ako som pôvodne zamýšľal. Úplne prvý nápad bol Love, Stress, Hate; potom prišlo pretvorenie celého nápadu a akési odloženie pôvodnej myšlienky „na inokedy“ – v ten moment bol v hre názov RAM OK/ROM OK (znalci starších počítačov budú vedieť). Z tohto nového smeru albumu za dochovala skladba Arrival. Následne som si povedal, že je zbytočné čakať s väčším projektom koncept albumu a vrátil sa späť k pôvodnej myšlienke – tentokrát už pod názvom LOVE, SORROW, DEATH. Skratka LSD sa mi pozdávala.
Skladby
Plán bol teda jasný. Konceptový album, do ktorého dám niektoré svoje životné pocity a túžby. Práce začali myslím minulý rok v septembri songom Arrival (ešte však pod myšlienkou RAM OK/ROM OK, ktorá mala byť znova len taký kompilát rôznych nenadväzujúcich songov). Nie len jej názov, ale aj mnoho tónov a efektov, bolo inšpirovaných songom Přílet od českej rockovej kapely Olympic z ich úžasného albumu Prázdniny na Zemi. V mojom prípade Arrival, teda príchod, nie je úplne rovnaký ako v prípade Olympicu. Na mysli som mal narodenie – príchod na svet. Bol som spokojný s tým ako song znel ale hneď ako som počul jeho finálnu podobu, uvedomil som si, že tu je potenciál na plynulý prechod. Aj preto som sa vrátil späť k pokusu o koncept album. Pripravil som teda dve verzie songu – single verziu s klasickým zakončením a albumovú verziu, ktorá nadväzuje na ďalšiu skladbu v poradí, ktorou je Cuts and Scars.
Cuts and Scars má na albume význam doslovný aj prenesený. Zatiaľčo cuts (rezy) predstavujú samopoškodzovanie, scars (jazvy) už nie sú prepojené so samopoškodzovaním, no skôr pocitom duševného ublíženia zo strany druhých a s tým spojeným smútkom a hnevom (preto zmena v poslednej časti skladby). Sklamanie, bolesť, odmietnutie sú pocity, ktoré sa mi pri tomto songu vždy spájali. Finálny hlas patrí Gerardovi Wayovi z My Chemical Romance.
Tretí song s obludne dlhým názvom Parties Are Fun Until You Realize You Have Severe Anxiety (párty sú zábavné, kým si neuvedomíš, že máš ťažkú úzkosť) je mix gitarového riffu a elektronických podtónov syntetizátorov. Námet vznikol z rôznych situácii kde vám ľudia vravia ako sa máte uvoľniť, zabaviť, komunikovať na oslavách a stretávkach, ale vy ste v totálnom kŕči zo sociálnej úzkosti. Najlepšie potom je, keď si z vás niekto spraví srandu, že ste tichý nerd. V tom momente prichádzajú skutočne násilné predstavy. Obrovskou hudobnou inšpiráciou bola skladba Their Law od The Prodigy. Počas songu zaznie napríklad aj smiech z Feel Good Inc. od Gorillaz.
Don’t Want To Work Tho sa zaoberá pocitom, ktorý už na 100% mal každý z vás. Nechce sa mi pracovať. Nebolo by najlepšie dostávať peniaze za to, že existujeme? Zároveň si ale všetci uvedomujeme, že to je len lenivosť a možno zlé pracovné prostredie. Song pláva niekde medzi reálnymi pocitmi každého pracujúceho a paródiou na ľudí, čo si myslia, že sú oprávnení dostať všetko bez úsilia. Hlas v songu patrí YouTuberovi DankPods. Skladba plynulo prechádza do ďalšej.
Mosquito je najkratšia skladba na albume a slúži len ako taký predel. Nájdete tu skutočné divoké zvuky pripomínajúce práve bzukot komárov. Štruktúrou aj neortodoxnými zvukmi môže skladba evokovať Mr. Oizo.
Domi je najpomalšia a „najsladkejšia“ skladba albumu kompletne inšpirovaná jednou dôležitou osobou, ktorú mám skutočne rád. Menovať nebudem, ona vie kto je. Skok z Mosquito je naozaj veľký a z hardcore elektroniky sa presúva do lo-fi melódii. Aj napriek pozitívnej nálade celého songu, končí na trocha iných tónoch, ktoré možno nie sú úplne obvyklou melodickou postupnosťou pri podobných typoch songov. Klesanie tzv. o half-step dokáže častokrát navodiť pocit smútku alebo neistoty. „Veci nie sú tak, ako by mohli byť.“
Chasing My Death má poslucháčovi priniesť pocit, že naháňa niečo alebo je naháňaný niečim. Po celú dobu však nie je jasné, ktoré z dvoch tvrdení platí. Jedno je isté – cieľom je smrť. Hudobne je inšpirácia čiastočne založená na štýle skupiny Justice. Fade out na konci je zámerný – značí opúšťanie tela, úľavu od naháňania a konečne smrť.
Keď som vydal NØ LØVE ako single, tušil som, že to môže byť u ľudí jedna z tých najviac obľúbených skladieb na albume a krátko po vydaní sa mi to aj potvrdilo. Okamžite prekonal všetky predchádzajúce singly. Skladba je presne to, čo vraví nadpis. Chýbajúca láska a sužujúci pocit čoraz menšej šance na jej nájdenie. Zrejme najnáročnejšia úloha na celom albume ma čakala práve pri NØ LØVE a to správne namixovanie basy do inak uceleného songu. Áno, basa – zrejme to najzaujímavejšie z celej skladby – bola dorábaná ako posledná. Vždy všetko u mňa začne so syntetizátorom a občas s beatom.
Sparks of Lies začínala pod pracovným názvom Dracula, keďže intro mi pripomínalo niektoré prvky soundtracku k Coppolovho filmu Dracula z roku 1992. Následný prechod do drsného beatu so synťákmi mi prišiel natoľko dobrý, že som neuvažoval o žiadnej veľkej zmene v rámci štruktúry skladby. Pôvodný plán bol nechať to plynúť po vzore oldschoolového electra a nechať to na hypnotickej repetitívnosti. Nakoniec sa mi ale zapáčil nápad náhleho zrýchlenia tempa a zakončenia zásekmi zvýraznenými kickmi. Názov má niečo spoločného s chémiou vzťahov. Je to skutočne vždy chémia alebo je to občas trocha inak? Čakáme na spriaznenú dušu alebo na stelesnenie dokonalosti? Občas sa to javí ako odškrtávanie wishlistu a nie ako niečo prirodzené. Výzor, peniaze, zázemie… „Škrtajte s nami.“
Let Me Slip Into The Darkness je moment v albume, kde som sa nechal plne uniesť mojou milovanou kombináciou house hudby a drum and bass. Mám pocit, že by som túto skladbu vedel natiahnuť kľudne aj na 15 minút a pre mňa by stále zostala fresh. Pre kompaktnejší album som ale zvolil kratšiu minutáž a rýchlejší progres songom. Implementoval som tu dokonca aj klasický „donk“ zvuk známy najmä z východo-európskych drum and bass songov. Využil som ho ale trochu inak ako býva „ruským“ zvykom. Skladba je o túžbe zapadnúť do temnoty a zabudnutia.
Goodbye je posledný song albumu a značí samovraždu. Začína sa slovom „goodbye“, ktoré zaznelo v telefonáte na konci songu Snacky Poo od Limp Bizkit. V tónoch Goodbye je počuť zvláštna kombinácia nádeje ale zároveň aj neznesiteľného smútku – ako by niečo končilo. Práve Goodbye trval najdlhšie dokončiť a to najmä veľmi emotívnemu pianového koncu, ktorý som prerábal hneď niekoľkokrát. Na úplny záver som vložil nahrávku z jednej ťažkej noci, kde sa to celé na mňa akosi navalilo. Nahrávanie bolo spustené na notebooku v pozadí práve kvôli môjmu pocitu, že sa niečo v noci stane. Bolo dosť náročné vrátiť sa k tomu a strihať takéto audio.
Posledný song, posledný album, posledný výdych. Nothing more to do. Goodbye. 10-56.
