Nastal čas splniť si túžbu, ktorú som mal na mysli už veľmi dlhú dobu. Touto túžbou je poskladanie staršieho počítača, ktorý bol vo svojej dobe high-end (nie úplna špička, ale rozhodne nie žiadny slimák) a dnes po ňom už nikto ani len neštekne. Nad dobovým zasadením som nemusel nijak zložito premýšľať. Bol som si istý, že to bude musieť byť ročník 2007-2008. Toto obdobie totiž značí začiatok môjho vážneho záujmu o PC hry. Hrával som aj pred tým, ale až v 2007 som to začal brať “vážne” (záujem o hardvér, čítanie časopisov). A tak sa išlo na Bazoš. Okamžite som vedel, že budem chcieť starší monitor s pomerom strán 4:3, pretože tie vtedy stále frčali. Našiel som nejaké 17 palcové 5:4 HPčko s rozlíšením 1280×1024 a 75 Hz. Bál som sa ísť s rozlíšením vyššie, pretože by mohli niektoré hry počítaču riadne podkúriť. Základom je dobrá grafická karta. Aj keď som veľký fanúšik AMD, chcel som siahnuť po NVIDII. Hneď ako prvé mi na um vzišla NVIDIA Geforce 8800 Ultra – top-end roka 2007. Tú som na našich bazároch nenašiel, no za to sa mi podarilo nájsť o stupeň nižšiu Geforce 8800 GTS.
Presnejšie to je 512 MB model od MSI, s jemným pretaktovaním oproti klasickej 8800 GTS. Za 20 eur (ok, 25 s poštovným) som tak získal kartu, o ktorej sa mi v 2007 mohlo akurát tak snívať. Vo svojej dobe totiž stála vyše 9000 slovenských korún. Pre tých neskôr nerodených: áno, eurá tu neboli “odjakživa” a v dnešnom prepočte by to bolo 550 eur vrátane inflácie. Každopádne, GPU prišlo Slovenskou poštou v perfektnom stave, aj vďaka poctivému zabaleniu predajcu. Sám som sa do balíka minimálne 10 minút dostával. Doma sa mi už dlhšie povaľovala nevyužitá zostava s AMD FX-4300 a 8 GB RAM, čo síce nezapadá do mnou vybraného obdobia, ale povedal som si, že začiatkom roka 2008 už štvorjadrá neboli žiadnou neslýchanou vecou, i keď stále neuveriteľne drahou. Ak by som mal byť dobovo perfektný, siahol by som po Intel Core 2 Quad alebo AMD Phenom X4 (prípadne trocha novší Athlon II X4). Aj operačná pamäť je tým pádom trocha časovo popredu (DDR3).
Nevadilo mi to ale a bol som rád, že tú zostavu opäť nejako využijem. Nestalo sa tak. Bohužiaľ, ani po všetkej mojej celo-večernej snahe, sa mi nepodarilo počítač naštartovať. Skúšal som prepastovať procesor, vymeniť zdroj aj zameniť grafickú kartu. Nič nepomohlo, čo do istej miery beriem aj ako dobrú vec. Aspoň som vedel, že problém nie je v mojej “novej” 8800 GTS. Kašlať na 20 eur, ale kde by som našie ďalšiu funkčnú, dobre vyzerajúcu grafiku tejto triedy? Pripojil som ju teda do môjho hlavného počítača, ktorý vo svojich útrobách za normálnych okolností ukrýva AMD RX 5700 XT, čo je trocha iná káva… Všetko išlo v pohode! Vyzerá to na problém s RAM. Bohužiaľ momentálne nemám po ruke inú DDR3 pamäť, takže zatiaľ neviem nič na istotu.
Pôvodný plán nainštalovať 64-bitovú edíciu Windowsu XP alebo Visty sa rýchlo zmenil na Windows 7 po tom, čo som zistil, aký obrovský oser je inštalovať staršie systémy na moderných základných doskách. Žiadna podpora USB 3.0 znamená nemožnosť hýbať sa v inštalátorovi… Fuck it, je skoro polnoc, siaham po “sedmičkách”. Pri nich viem do inštalátora pridať USB 3.0 ovládače. Inštalácia prebehla v poriadku, počas noci sa nainštalovali všetky aktualizácie a Projekt 2007 tak môže vstúpiť do svojej ďalšej fázy. Dočasne mi musí stačiť overkill v podobe Ryzen 5 2600 a 16 GB DDR4 RAM… V budúcom dieli prezradím, ako bežia niektoré moje obľúbené hry a možno aj niečo iné… Nebojte, Crysis v žiadnom prípade nemôže chýbať. 😉
P.S.: Tento článok bol písaný na spomínanom počítači. Najmä pretože sa mi nechce tú grafickú prehadzovať späť a meniť monitory :))