Tak na toto vážení, už neexistujú slová. Amatérizmus? Asi to je ako-tak vhodné slovo pre to, čo sme mali možnosť vidieť včera na Štadióne Antona Malatinského v Trnave. Malatinský rotuje v hrobe, sťa by bol zapichnutý vo ventilátore, ešte doteraz… Katastrofický, nechutný anti-futbal, ktorý by zapadol do našich okresných súťaží. Pod podmienkou, že by za takýto výkon dostali od dedinčanov povinne všetci do tlamy. Zo začiatku sa zdalo, že to bude o niečo lepšie ako proti Cypru, ale opäť sme sa prispôsobili hre súpera a upadli do futbalového delíria. Dostali sme góla a hneď o pár minút na to druhý… OD MALTY!
Ísť do prestávky v zápase s Maltou za stavu 0:2 je vhodné zápisu do Guinnessovej knihy rekordov. Do druhej polovici zápasu sme nastúpili drzejší, rýchlejší a mladší (na ihrisko pribehli ofenzívni mladíci Boženík a Strelec). V rozpätí niekoľkých minút sme zavesili dva rýchle góly zo štandardiek a vyzeralo to, že sme sa rozstrieľali a Maltu nakoniec ešte rozdrbeme na kopytách. Nič také sa nestalo a za stavu 2:2 sme začali opäť hrať to naše slávne hovno. Klincom do našej výsledkovej rakvy bol príchod Rusnáka, ktorý by si u mňa nezahral ani ak by všetci ostatní dostupní hráči museli hrať o barlách. A čo ten Ďuriš? Ten je v reprezentácii za čo? Veď ten nevie absolútne nič. Beh nula bodov, na lopte je nulový, strela mizerná… Podaril sa mu jeden absolútny náhoďák proti Severnému Írsku a tým to hasne.
„Kuco“, nezabudni zase pochváliť našu bojovnosť…
Ďalší páni, čo momentálne nemajú v zostave čo hľadať, sú Kucka a Greguš. A Kucku jebne ako kapitána… Za to, že na to má vek? Kapitán má ísť príkladom a nie chváliť bojovnosť tímu po remíze na Cypre! Dvaja kandidáti na kapitána môžu byť napríklad Škriniar alebo Dúbravka. Pochváliť môžem výkon krajného obráncu Koscelníka. Na rozdiel od takého Hubočana (ktorý si odpracuje len svoje defenzívne starosti), sa ponúkal na krídlach v útočení a nebál sa ísť ani do súbojov 1 na 1. Strelec si otvoril svoj reprezentačný gólový účet tak trocha šťastnou hlavičkou, ktorú rozhodne nesmeroval do brány. Skôr sa ju snažil posunúť ešte na nohu Boženíka. Našťastie mu to nevyšlo, pretože pri aktuálnej Božovej forme by to skončilo v lepšom prípade na tribúne, v tom horšom na Prednádraží. Prvý gól si pripísal aj spomínaný Škriniar, ktorý mal prsty (alebo skôr hlavu) v oboch našich góloch. Na prvý prihral, druhý sám dal. Na obráncu parádička.
A tým to končí. 2:2, na nič viac sme za nezmohli. Malte gratulujem k peknému výsledku. Oba ich góly boli pekné a ani sa nebáli miestami hrať otvorenú partiu. Veď prečo by sa aj báli? Veď je to len Slovensko… V utorok na nás vybehnú Rusi. S pánom Bohom, posledný nech zhasne.
