Tak som konečne hral ten skvost, ktorý koncom minulého roka každý konzolista tak veľmi ospevoval. Musím sa teda spýtať… Hrám inú hru ako ostatní?
Red Dead Redemption II má pomalý štart. Na tom nie je nič zlého. Hral som množstvo hier, pri ktorých sa začiatok ťahal a nakoniec z nich boli úžasné zážitky. Začiatok RDR II ale ako by nemal koniec. Prvé 3 hodiny (minimálne) len jazdíte na koňovi a počúvate konverzácie, ktoré prebiehajú medzi členmi vášho gangu.
V podstate po každej cutscéne nasadnete na koňa a držíte “A” (prípadne “X” na PSku) až kým neprídete do finálnej destinácie. Tam zvyčajne začne nová cutscéna alebo na chvíľu zleziete z chrbta toho koňa a odstrelíte dvoch zajacov. Áno, to všetko sa deje v krásnej kulise prírody Divokého západu za sprievodu kvalitných zvukov a westernovo naladenej hudby, ale nezabúdajme, že nepozeráme film ale hráme hru.
Po nejakej dobe strávenej v zimnom prostredí sa naša skupina presúva smerom na juh, bližšie k civilizácii. Tento presun si samozrejme “vychutnáte” v pozícii šoféra a hádajte čo sa bude v priebehu toho diať… Budete držať “A” a dve postavy sa do toho budú rozprávať. To sa vám v strede cesty samozrejme rozpadne koleso, takže budete musieť pomaly vystúpiť, zobrať to odpadnuté koleso, dováľať ho späť k vozu a pomocou rýchleho klikania tlačidla ho nasadiť späť. Úplne bezvýznamná umelá výplň gameplayu!
Po toľkom utrpení sa konečne milosrdne dostávate na miesto vášho nového kempu. Všetci sa usadia, rozbalia vagóny a vy ste konečne voľný. Prvá návšteva mesta je naozaj kúzelná. Pomaly sa trmácate vozom po poľnej ceste, na ktorej stretnete človeka, ktorému sa rozutekali kone od voza. Máte možnosť zastaviť a pokúsiť sa ich priviesť späť k majiteľovi alebo celú situáciu skrátka odignorujete. Je to síce skript, ale taký, ktorý vás do ničoho nenúti. Je to na vás, ako sa rozhodnete. S niečim takým nemám najmenší problém.
S čím ale problém mám, sú skripty pri misiách, ktoré tam vôbec nemajú čo robiť. To sa mi tak raz stalo, že som mal získať späť dlh od istého človeka, ktorý si od nás požičal peniaze. Vyštartoval som teda za ním na koni, smerom ku vyznačenej polohe na mape. Tu nastáva ďalší šialený problém. Koho nápad bolo ovládanie rýchlosti koňa pomocou neustáleho klikania “A” do tempa jeho cvalu?! Tak za prvé to neustále cvakanie ovládača vyrušuje všetkých ľudí v 40 metrovom rádiuse okolo vás, za druhé je to únavné na palec a najviac ma štve, že to kazí ovládače. Prečo by som si mal dobrovoľne vyklikať tlačidlo na mojom gamepade? Otrasné ovládanie!
Po piatich minútach klikania na jedno tlačidlo sa dostávam k dlžníkovi. Zosadnem z koňa a pýtam sa sediaceho starca, kde by som ho našiel. Ten ma nasmeruje za týpkom, ktorý už opodiaľ nasadá na svojho koňa a snaží sa predo mnou újsť. Nasadám teda na koňa aj ja a začína sa naháňačka. Bohužial som asi slabo ťukal na “A” a utiekol mi. Tak teda znova.
Hra ma po loadingu poslala späť takmer až do kempu, takže ďalšie 4 minúty klikania na to isté tlačidlo… Tentokrát už však viem, kto je kto a idem debatovať rovno s dlžníkom. Ten sa ma snaží samozrejme oklamať a tvrdí, že sa mám ísť spýtať spomínaného starca. Tak som ho teda zmlátil a očakával, že z neho tá mapa k jeho schovaným peniazom vypadne. Nič také sa nestalo a hra mi odkázala, že som zabil dôležitú postavu pre vývoj misie a budem musieť počkať, kým sa respawne. Bomba.
Tretí pokus! Ďalší tréning pravého palca – klik klik klik klik… Som znova na mieste. Pre tento pokus sa pokúšam postaviť svojho koňa tesne pred jeho stajňu, aby z nej nemal ako odštartovať. Pýtam sa znova starca, kto že je ten môj dlžník, ten ma nasmeruje za kokotkom a ten si v cutscéne veselo štartuje rovno skrz môjho koňa, sťa by bol duch. Vzdávam sa teda svojej kreativity a naháňam ho tak, ako to po mne vyžaduje hra. Po pár stovkách metrov ho doháňam, on mi vydáva mapu a je na mne, či ho nechám zviazaného na ceste, či ho pustím alebo zabijem. Pri svojej nasranosti som mu samozrejme prestrelil nohy, odviazal ho, nechal ho chvíľu liezť, prestrelil mu ruky a odtiahoľ na blízke koľaje, kde som si počkal na prechádzajúci vlak. Takýchto organických momentov by to chcelo podstatne viac!
Bohužiaľ, Red Dead Redemption II má tony nevyužitého potenciálu a miesto vytvárania zaujímavých a zábavných misii s viacerými možnosťami dokončenia sa vývojári skôr sústredili na zbytočné detaily. Koňovi stvrdnú gule keď je zima, realisticky sa vyserie v cutscéne, Arthur kúsok po kúsku sťahuje mŕtve zvieratá z kože, presúva ich telá na koňa, leští si zbrane, opeká mäso na rôzne spôsoby… A ja sa pýtam – na čo? Väčšina z týchto ručne vytvorených animácii sa časom aj tak stane otravnými, tak prečo sa na ne tak fixovať a neskúsiť zamakať na iných miestach hry?
Čo takto zlepšiť rozloženie, kvantitu a pocit akčných pasáží? Všetky prestreľky sú identické. Máte pocit, že neustále strieľate tých istých nepriateľov, len v inej lokalite. Väčšina bojových stretov je navyše ľahko predvídateľných a v podstate nikdy vás nič vyslovene neprekvapí.
No a úplne najviac ma vytáčajú tie zástupy fanboyov, ktorí budú svoju milovanú hru obraňovať za každú cenu a s radosťou odignorujú akékoľvek namietky opozície. “Dal si tej hre tak nízke hodnotenie (píše niekto v komentároch na webe, ktorý dal RDR II 7/10) len aby si dostal viac klikov na svoj web ty hovado!” Napadlo takéhoto človeka niekedy, že nie každého musí zákonite baviť to, čo baví jeho samého? Môžno je to pre takého jedinca novinka, ale názory sa môžu líšiť.
Keď sa pri hraní niečoho nebavím, prečo by som mal pokračovať v hraní? Sám na túto otázku nenachádzam odpoveď a aj keď veľmi chcem, mám pocit, že RDR II zrejme nedohrám.
P.S.: Toto nie je recenzia. Berte to len ako názor. Iný pohľad na hru. Máte podobný nepopulárny názor na inými milovanú hru? Chcete mi v niečom spomínanom oponovať? Určite tak spravte dole v komentároch alebo na našom Facebooku. Nemusíte sa ani zdržiavať nadávok, ja to zvládnem – koniec koncov sme nekorektný spravodaj 😉
