Thrash metalu nie je nikdy dosť. Som rád, že máme na trhu stále poriadnu porciu takýchto skupín, ale ako sa postaviť ku albumu, akým je „Ballistic, Sadistic“ od Annihilator? Na jednu stranu počujem starý dobrý thrash, no na tú druhú sa častokrát pristihnem rozmýšľať nad tým, ako by sa dali táto pasáž zlepšiť, ako by sa tu hodil iný tón hlasu…
Album začína sľubne. „Armed To The Teeth“ máme zrejme brať ako titulnú skladbu, keďže v sebe zahŕňa slová „Ballistic, Sadistic“. Už teraz však môžem prezradiť, že to nie je najlepšia skladba albumu. Má svoje momenty, ako väčšina hudieb na albume, ale nie je to nič zapamätateľné. Práve zapamätateľnosť mi chýba asi najviac v celom albume. Žiadny song z tých desiatich, ktoré si na „Ballistic, Sadistic“ vypočujete, nebudete mať zaseknutý v hlave.
Riffy sú zväčša klasické, bez nejakého nového nápadu. Podobne to je aj so sólami, ktoré sa mi vyslovene nepáčili a aj s hlasom speváka Jeffa Watersa. Ten sa len málokedy odváži zaeexperimentovať so svojimi vokálmi a pri tretej skladbe, ktorá znie ako kopírka tých predchádzajúcich dvoch sa začnete cítiť značne frustrovane.
Štvrtú skladbu albumu, „I Am Warfare“ , doslova neznášam. Štýl spievania sa tu mení na sekavé, postupné výkriky slov, do ktorých pumpujú bubny v synchronizovaných úderoch (teda snare aj crash/hi-hat sú v rovnakých časoch) a gitary hrajú ohraný riff, ktorý sme počuli už asi miliardu krát v iných metalových songoch.
Nasledujúca skladba („Out With The Garbage„) začína skvelo, ale v priebehu 20 sekúnd sa opäť mení na zabehnutý štandard bez akejkoľvek inšpirácie. Rovnako to má aj skladba „One Wrong Move“ , ktorej sekavý riff funguje perfektne, ale časom sa z rytmu stáva znova to isté, čo sme v albume počúvali doteraz.
Svetlý maják „Ballistic, Sadistic“ je song „Lip Service“ . Pri ňom mi bolo od začiatku jasné, že nemôže byť zlý. Skladbu štartuje základný beat v kombinácii s drsným riffovaním na base. Na moje prekvapenie sa konečne dostavuje aj nejaká tá variácia v hlase speváka, takže tento song môžem jedine odporučiť. Finále v podobe „The End Of The Lie“ má opäť úžasný začiatok, ktorý vás napumpuje energiou, ale po chvíli sa znova ocitá v metalovom priemere.
„Ballistic, Sadistic“ ničím extrémne nezaujme, no ničím ani neurazí. Ak nutne potrebujete dávku nového thrash metalu, Annihilator vás nesklame. Ak očakávate niečo nového a zaujímavého, obzrel by som sa iným smerom. Čistý priemer.
