RECENZIA • Korn - The Nothing

Ak ste už niekedy počuli nejaký album od skupiny Korn, viete, že sa ich texty sústredia na vážne a častokrát veľmi osobné problémy. Spevák Kornu Jonathan Davis bol v detstve sexuálne obťažovaný rodinným priateľom (nie jeho otcom, ako si mnohí vďaka songu „Daddy“ mysleli) a jeho rodičia mu to nikdy neverili. K tejto doživotnej traume sa minulý rok pridalo aj úmrtie jeho dlhoročnej manželky Deven. Rezultuje z toho album plný emócii, nenávisti a úzkosti.

Už pri prvej skladbe „The End Begins“ sa tón albumu nastavuje do veľmi tmavých farieb, keď počujeme Davisove tlmené výkriky. Tie sú veľmi podobné tým z asi najznámejšieho songu skupiny – „Daddy“ . Silný štart do albumu potvrdzuje aj ďalšia pieseň „Cold“ , ktorá nastupuje už po minúte a 31 sekundách. Údery do bubnov v sprievode vysokých tónov gitary sa po chviľke menia na parádny groove obklopený skvelým krikľavým hlasom Davisa. Dlho to netrvá a groove sa stáva ešte lepším, vďaka využitiu basy, bubnov a pozmenenému štýlu spevu.

Riffy sú od začiatku albumu až po koniec neuveriteľne solídne a v žiadnom prípade sa nenudíte. To, čo mi vadilo pri najnovšom albumu Slipknotu, tu úplne absentuje. Nie je tu takmer žiaden filler (čítaj songy na výplň albumu, bez nejakého veľkého zmyslu) a headbanging v podstate neustáva počas celých 44 minút trvania albumu.

Kornu sa znova podarilo v ich hudbe perfektne zachytiť pocity a bolesť z rôznych životných situácii, ktoré si jej členovia prežili. Z niektorých momentov v albume naskakujú človeku vyslovene zimomriavky. To je v dnešnej dobe metalu neočakávaný a vítaný jav.

Popri klasickej metalovej zostave bubny, gitary, basa a spev, využil Korn v The Nothing aj elektronické klávesy, ktoré do ich štýlu perfektne zapadli. Celkovo sa mi štruktúra skladieb nadmieru páčila a myslím, že môžem najnovší počin Kornu s čistým svedomím odporučiť. Ak máte radi dobrý metal s myšlienkou a príbehom, The Nothing je skvelou voľbou.