RECENZIA • Mafia: The Old Country – za rodinu život položím

Konečne sme sa dočkali. Je tu nová Mafia a sľubuje návrat k tomu, čo robilo Mafiu Mafiou. Silný, lineárny príbeh, bez sklonov k open-world misiovej štruktúre na spôsob série GTA. Mafia III to skúsila práve s týmto GTA štýlom a nevyšlo jej to. Nehovorím, že je to zlá hra. Osobne som si ju užil viac ako ostatní hráči. Nedá sa jej však odpustiť tá neskutočná repetitívnosť. Každá úloha spočívala v dopravení sa na určené miesto a tam sa stačilo niekde skrčiť za múrik, hvízdať na nepriateľov, ktorí ako sprostí vždy prišli k vašej skrýši (pri ktorej už medzitým ležalo cca 7 mŕtvych maníkov) a podržaním jedného tlačidla sa ich zbaviť. Je to v Mafia: The Old Country iné? Nooo, musím priznať, že nie tak úplne. V podstate každá kapitola sa skladá z toho istého – presun na miesto konania, stealth fáza, akčná fáza, útek alebo bossfight. Práve tá stealth fáza mi trocha pripomenula Mafiu III, pretože som opäť vyčkával za prekážkami a hádzal mince tupým AI gangstrom, čím som ich dostal do mne vyhovujúcej pozície a následne som ich uškrtil alebo skrátka obišiel bez povšimnutia. Nesmie chýbať ani obligátny X-ray pohľad, kedy po stlačení klávesy vidíte obrysy všetkých nepriateľov vo vašom okolí. Neznášam to. Za celú hru som sa tohto tlačidla dotkol len raz, keď to po mne hra chcela, aby mi tento cheat vysvetlila. X-ray je pre deti a gayov. Pardon…

Stealth tu teda nie je ničím zaujímavý, ničím extra zábavný a je neustále rovnaký. Prišlo mi vtipné, ako skoro pri každom záporákovi nájde hráč nejakú bedničku, do ktorej ho môže skryť ak sa rozhodne, že ho pre istotu zlikviduje. Nikto pritom našu hlavnú postavu, Enza Favaru, nepočuje funieť a stonať ako dostihovú kobylu pri prenose tela. Streľba je na tom našťastie o niečo lepšie. Prestreľky ma väčšinou bavili a, s výnimkou tej finálnej, mi neprišli príliš naťahované. Tá posledná sa ťahá ako sekundy pri plankingu. Streľné zbrane sú tu dobové a tak očakávajte, že nebudete môcť namieriť a strieľať ako v Call of Duty. Mierenie trvá chvíľu dlhšie, kým sa zbraň upresní a nie každá vystrelí tam, kam by ste potrebovali. Brokovnice sú na diaľku tombola, ale zblízka nemá protivník šancu. Nechýba tu samozrejme legendárna sicílska lupara. Klasické pištole sú na diaľku o niečo presnejšie a účinnejšie, no ani tam to nie je úplná istota. Niektoré mi prišli veľmi slabučké, ale vždy to aspoň vyvážili svojou rýchlosťou streľby a prebíjania, či veľkosťou zásobníka. Pušky sú na diaľku ideálnou voľbou a s precíznym namierením na hlavu súpera si väčšinou zabezpečíte “frag”.

Akčné fázy teda problémom nie sú, aj keď mi osobne prišla hra dosť jednoduchá aj na ťažkej obtiažnosti. Dokopy som umrel myslím dvakrát a aj to vždy kvôli mojej závislosti na prehľadávaniu tiel. Naozaj nie je najlepší nápad prešacovať mŕtvoly, keď sú v okolí ešte nepriatelia 🙂 Čo mi vyslovene liezlo krkom boli súboje s bossmi. Nová Mafia pojala svoju hrateľnosť dosť tradične a človek môže mať trocha pocit, že hrá hru z 90. rokov. Každý segment má svojho bossa, ku ktorému sa musíte prestrieľať a prestealthovať a následne ho vyzvať do súboja s nožmi. Nože sú veľkou súčasťou sicílskej mafiánskej histórie a vývojári z Hangar 13 to pochopiteľne chceli v hre ukázať. Len ten spôsob akým to spravili, je pre mňa veľkým sklamaním a jedným z najväčších problémov celej hry. Súboje s nožmi sú ako cez kopírak rovnaké. Čakáte na výpad bossa, ten odblokujete, alebo sa mu vyhnete, ak na vás zasvieti červené svetlo znamenajúce neblokovateľný útok, a následne sami dva/trikrát udriete. Po niekoľkých opakovaniach sa spustí cutscéna, v ktorom si dvojica niečo od srdca povie a pokračuje sa v tom istom. Po chvíľke vás čaká ďalšia takáto cutscéna a po tej už vám zostáva oponenta len doraziť. To sa však vždy stane až v (áno, ďalšej) cutscéne, kde Enzo prehodí nejaké neskutočne drsné múdro a zasadí posledný úder. A tak je to pri KAŽDOM JEDNOM BOSSOVI.

Mafia: The Old Country má jediné obrovské šťastie, že má príbeh, ktorý hráča skutočne zaujíma a postavy, s ktorými sa dokáže zžiť. Rovnaké platí aj o atmosfére sicílskeho prostredia a úžasnej hudbe. Soundtrack sa s kľudom v duši dá prirovnať k tomu z prvého či druhého dielu série. Akčné pasáže vo zvýšenom tempe sú doprevádzané tou správnou adrenalínom-nabitou symfóniou, srdcervúce momenty sú dopĺňané precítenými kombináciami huslí a nežného klavíra, tiché momenty sú citlivo obohatené o nenápadné tóny plných neistoty… Je to skrátka krása počúvať. Počúva sa dobre aj český dabing, ktorý má svoje muchy, ale ako celok pôsobí profesionálnym dojmom. Hlasy niektorých postáv mi občas nekorešpondujú s ich vzhľadom, ale to je ojedinelý jav. Z tých najlepších hlasov vypichnem Enza a Dona Torrisiho. Hlavne Don znie drsnejšie ako šmirgel-papier. Najväčšiu výčitku ohľadom češtiny by som mal k scénam, kde sú postavy pod vplyvom alkoholu. Vôbec tak neznejú. Hlavne Enzo znie, že je dosť triezvy aj na novoročný prejav vo verejnoprávnej televízii. Hra obsahuje samozrejme aj anglický dabing, ktorý mi občas pripomínal američanov, ktorí sa snažia napodobniť mexický prízvuk, no nájdeme tu aj neobvyklý sicílsky dabing. Áno, nie taliansky, ale priamo sicílsky. Niektoré sicílske slovíčka budete počúvať aj v českom či anglickom dabingu, no väčšina z nich sú nadávky. Po dohraní je zo mňa expert na sicílske pejoratíva, minchia.

O čom teda ten príbeh vlastne je? Enzo Favara sa ako dolník vďaka svojmu úteku z dolov dostáva do opatery rodiny Torrisi, ktorej vďačí za záchranu života. To znamená len jedno – musí robiť to, čo sa mu nakáže. Najprv vypomáha len fyzickými prácami okolo domu, ale časom sa dostáva k šoférovaniu členov rodiny či riešeniu rôznych, nazvime to chúlostivých, problémov. Pri takýchto riešeniach začne čo nevidieť tiecť krv a Enzo sa ocitá v roli plnohodnotného člena mafiánskej organizácie. Vo svojom základe je to taká klasická gangsterská storka, ale snaží sa vyvarovať prílišným klišé. Niekedy to moc nevychádza, ale nedá sa povedať, že by to bola nejaká vykrádačka. Hre sa však úspešne darí vykrádať svoje predchádzajúce diely. Prevoz kolegov pre výpalné (Mafia 1 – misia Bežná rutina)? Je to tu. Závod (Mafia 1) ? Aj ten. Riešenie problémov so štrajkujúcimi zamestnancami (Mafia 2)? Jop. Neberiem to ale ako negatívum. Sú to skrátka pomrknutia na minulosť. Keď už sme pri predchádzajúcich dieloch, The Old Country sa odohráva na začiatku 20. storočia a nájdeme v ňom postavy alebo miesta, ktoré si môžeme pamätať napríklad z druhej Mafie. Nechcem nič zbytočne vyzrádzať. Len poviem, že to je príjemné spestrenie. Príbeh by som ako celok hodnotil veľmi kladne, no finále vo mne zanechalo menšiu pachuť nelogiky.

Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch, aj tu sa dosť jazdí. S tým rozdielom, že okrem áut tu máme k dispozícii aj kone. Tie sa ovládajú dobre a majú podarené animácie, vďaka ktorým je jazda uveriteľnejšia. Autá sú tu šialené. Tie pomalšie sa ešte ako-tak dajú ovládať, ale čokoľvek rýchlejšie vám bude utekať do jarkov, padať dole kopcom, točiť sa na mieste, driftovať do domovov nič netušiacich rodín a celkovo bude vaša jazda rozpútavať v uliciach poriadny bordel… A to ani nevravím o režime simulácie, kde sú vypnuté akékoľvek asistencie a správanie áut je na mašľu. To vám vraví človek, ktorý väčšinou vypína všetky asistencie v závodných hrách, miluje simulácie a má doma dosť drahý volant s pedálmi a prevodovou pákou. Aby ste ale nemysleli, že to beriem ako výčitku smerom k hre, takto som si tie staré autá nejak predstavoval. Vedel som, že to nebude krasojazda ako v najnovšom Mercedese v plnej výbave. Pri závode som musel načítať checkpoint trikrát, pretože som išiel na doraz a brzda nebola zrovna môj priateľ. Podarilo sa mi aj zopár neuveriteľných kaskadérskych kúskov, ktoré nie sú zrovna realistické, ale o to sú zábavnejšie. Jeden si môžete pozrieť nižšie.

Jedna z vecí, čo mi trocha kazila dojem z hrania, je prílišné zjednodušovanie otvárania rôznych zámkov. Niektoré sú úplne automatické a páčite ich len dlhým podržaním príslušného tlačidla, a ak ide o nejaké kombinácie k sejfom, tie vždy nájdete niekde poblíž napísané na nástenke alebo papieri. To by samo o sebe nebolo vôbec zlé, ale keď po prezretí daného papierika prídete späť k sejfu, hra vám ukáže útržok v pravom hornom rohu obrazovky, na ktorom je napísaná daná kombinácia. Osobne by som na to radšej prišiel sám. Takto človek ani nemusí nájdené dokumenty čítať. Stačí zbierať všetko, čo sa blyští, a hra to vyčíta za vás. Nevidel som žiadne nastavenie, ktoré by túto pomoc vyplo. Čo sa naopak vypnúť dá, je jazda medzi misiami. Vážne? To niekto dobrovoľne preskakuje? Veď jazda je v hrách tohto typu jeden z najvýznamnejších prvkov. Beriem to ako nastavenie pre speedrunerov. Verím, že normálny hráč si jazdu po úspešne odvedenej práci zakaždým vychutná.

Po dohraní hlavnej dejovej linky, ktorá zaberie zhruba 12-14 hodín, si môžete jednotlivé kapitoly zopakovať v “explore” móde. To vám dovolí sa vrátiť na miesta, ktoré ste neprebádali celé a pokochať sa sicílskou scenériou. Počas hrania nachádzate upgrady pre váš ruženec, ktorý tu pôsobí ako náhrada za klasický strom skillov. Jednotlivé upgrady vám môžu zlepšiť mierenie, pridať možnosť nosiť pri sebe viac obväzov či mincí, zväčší zásobník pre nejaký typ zbraní, a tak podobne. Okrem toho je po celom svete rozhádzaných 50 sošiek tajomných líšiek, ktoré sme mali už šancu zbierať v Mafia: Definitive Edition, prípadne je tu veľké množstvo rôznych poznámok, plagátov alebo útržkov novín. Vyzobať z Mafia: The Old Country všetko zaberie určite cez 20 hodín. Na dnešné pomery sa to môže zdať málo, pretože sme zvyknutí na hry s otvoreným svetom, ktoré sú umelo preplnené rôznymi zbytočnými výplňami gameplayu. Nová Mafia je viac koncentrovaná, lineárna a nesnaží sa držať trendov. Ku cti jej slúži fakt, že sa nepredáva za plnú sumu (ktorá už dnes nie je ani 60 eur, ale 70) a stáť vás bude len 50 eur. Za mňa to za tie peniaze stojí. Nie je to nič legendárneho, na čo by sme o 20 rokov so slzou v oku spomínali, ale je to dôstojná súčasť série.

Na tomto mieste ešte dodám, že ma potešilo, ako veľmi je hra zasadená do koreňov svojej doby, v ktorej sa dej odohráva. Žiadna propaganda LGBT ani žiadne girlboss charaktery, ktoré to “natrú mužom”. V dnešnej dobe je to neskutočná rarita. Smutné, že to musím napísať, ale taký je aktuálny stav sveta…

Náš domáci trh dostal okrem štandardnej krabicovky aj takúto limitovanú edíciu, v ktorej je hra, štýlový steelbook a puzzle:

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon a získajte prístup do ES Premium!