Moja retro recenzia prvej Mafie mala takmer 10 000 znakov. Preto som sa pri Mafia: Definitive Edition rozhodol pre trocha iný prístup. O samotnej hre už určite všetci viete prvé a posledné. Dnes sa tak budem sústrediť len na to, čo remake mení, prípadne čo pridal alebo odstránil a ako to celé do seba zapadá.
Zrejme najväčšou novinkou remaku je pochopiteľne grafika. Celá hra bola kompletne prerobená do enginu Mafie III. To možno znie odstrašujúco, ale nie je tomu tak. Až na výnimky (niektoré menej podstatné textúry) sa na hru pozerá dobre a v rámci možností ani nijak nealternuje pôvodnú víziu atmosféry okolia. Stále tu nájdete obľúbené štvrte ako Little Italy, Works Quarter či Central Island. Mnohé oblasti na mape sú navyše značne rozšírené a poskytujú viac zaujímavých miest, pekných výhľadov a častokrát aj nových interiérov. V tomto rozšírenom okolí môžete navyše nachádzať novo-pridané zberateľské predmety, ako dobové komiksy a kartičky s protagonistami. Zaujímavé ale je, že sa vývojári z nejakého podivného dôvodu rozhodli premenovať New Ark na North Park a Hoboken na Holbrook. Naozaj netuším, čo ich k tomu viedlo. To je ale nepodstatná zmena.
Podstatná zmena tkvie napríklad v prístupe ku hrateľnosti. Remake v mnohom vychádza zo spomínanej Mafie III a inak tomu nie je ani v prípade krytia sa za prekážkami. Už sa nemusíte kryť ručne a sami vykukovať spoza stien. Robí to za vás cover-based mechanika. Stlačením tlačidla vstúpite do režimu krytia, pri streľbe z neho Tommy automaticky vykúka a druhým stlačením z neho vyjdete. Dovolím si tvrdiť, že to nie je v súlade s prvou Mafiou zrovna najlepšia adícia. Privítal by som možnosť cover mechaniku vypnúť v nastaveniach, no nič také sa tu nenachádza. Vypnúť nejdú ani ukazovatele navigácie pri ceste, nie nepodobné tým z Mafie III. Vypnuté sú len pri klasickej náročnosti. Tá okrem iného prináša späť stratu všetkých nevystrieľaných nábojov pri prebíjaní, po vzoru originálu z roku 2002.
Nepáči sa mi ani občasná nemožnosť používať kolečko na myši (hore/dole) pre vyberanie z ponuky všetkých zbraní. Raz to funguje, inokedy nie. Hra po vás občas chce uskutočniť výmenu stlačením stredného tlačidla myši a výberom zbrane z ponuky, na štýl konzolovej verzie. Bohužiaľ sa pokyny ‚predchádzajúca‘ a ‚nasledujúca zbraň‘, nedajú manuálne zmeniť na spomínané kolečko myši. Implicitne sú nastavené na PageUp a PageDown. Podivný výber… Divné je aj to, že pre útok holými rukami, baseballkami a inými zbraňami na blízko, je nutné stláčať ‚Q‘ a nie klasicky ľavé tlačidlo myši. Oproti originálu absentuje aj možnosť využiť MHD ako električky alebo vlak.
Snáď to pán Vávra predýcha…
Novinky nie sú len v gameplayovej a technickej sfére. Zmien sa dočkali aj niektoré časti scenára. Na niektorých miestach bol dej urýchlený (vynechanie niektorých scén alebo ich úprava) a na iných naopak rozšírený. Bez nejakých spoilerov vám môžem napríklad prezradiť, že postava Sáry dostala v remaku o niečo výraznejší priestor. Aj jej duševná charakteristika bola o niečo málo pozmenená a to podľa mňa k lepšiemu. Je teraz viac sebestačná a nebojí sa prejaviť svoje názory. Je tak nejak… Viac Talianska. Na druhej strane z bezcitného prasaťa Paulieho, spravil remake postavu, ktorá sa v podstate len bojí prejaviť svoje city.
Tieto zmeny bude každý pociťovať individuálne a nedá sa objektívne povedať, či sú to zmeny k lepšiemu či horšiemu. Mnoho hráčov (a dokonca aj sám Dan Vávra) remaku vyčíta, že na svojom konci nezanecháva rovnaké ponaučenie a že sa hlavná pointa Mafie stráca. Ja si to nemyslím. Tá pointa tam stále je, len nie je tak priamočiara. Skutky a dej na obrazovke vydajú za 1000 slov… Bez debaty tak zostáva len posun grafický. Ten je samozrejme obrovský.
Aby som ešte trocha okomentoval technický stav hry, musím sa posťažovať na prvotné ťažkosti s refresh ratom (konzolisti, vás sa to týkať nebude). Remake mi ani za Boha nechcel pustiť framerate nad 60 fps. Vypnutie VSyncu nič neriešilo. Naopak to len prinieslo trhanie obrazu. GSync a Freesync totiž taktiež odmietajú fungovať. Obísť tento problém je možné vypnutím „fullscreen optimizations“ vo vlastnostiach spúšťacieho súboru hry a stiahnutím akéhosi 3DMigoto z tohto GitHubu. Ten stačí nakopírovať do zložky s hrou a postupovať podľa tohto návodu. Hangar 13 by každopádne mal tento problém a pár menších bugov, vyriešiť v budúcich updatoch.
Český dabing má síce kolísavú kvalitu (niektorí herci podali lepší výkon, ako iní) ale stále pôsobí kvalitne a nemyslím si, že originálu spravil hanbu. Niektoré známe hlášky budú našincom možno chýbať, no na druhú stranu tu nájdete aj úplne nové podarené kúsky dialógov. Bohužiaľ, mnohé hudby z pôvodnej hry chýbajú. Zrejme z licenčných dôvodov. Miesto nich v rádiu bežia iné dobové hity. Neberiem to ako nevýhodu, ani ako výhodu. Ak niekomu chýba pôvodný soundtrack, stačí vypnúť rádio a pustiť si do pozadia hudbu podľa svojho gusta. Z veľkej časti mám pocit, že sa autori snažili do Mafie otlačiť svoju stopu, no zároveň sa báli experimentovať a inovovať, aby to v očiach oldschool fanúšikov „neprestrelili“. Rád by som videl väčší risk a pokus prvú Mafiu posunúť ešte o niečo ďalej. To čo remake ponúka, je celkom dostačujúce, ale nie je to nič, z čoho by som bol famózne nadšený.
Hangar 13 išiel radšej „na istotu“
Uvítal by som kľudne aj pokus o skĺbenie hlavnej príbehovej línie s Free Ride režimom. Niečo na spôsob hier zo série GTA. Nejaké vedľajšie misie podobné tým z Mafie II – možnosť zarábať si legálne (taxík) alebo nelegálne (pašovanie alkoholu, kradnutie áut, vykrádačky) a utrácať peniaze na majetky, oblečenie, autá a celkovo svoj lifestyle. Zrejme len bažím po GTAčku z 30. rokov… Ak sa pýtate na Voľnú jazdu a Extrémnu jazdu, obe sú ‚svojim spôsobom‘ prítomné. V remaku sú obe skombinované do jedného módu.
Mafia: Definitive Edition je podľa mňa skrátka stávka na istotu. Myslím si, že neurazí ani tých najortodoxnejších vyznávačov originálu. Len od toho neočakávajte doslovnú kópiu pôvodnej hry, ani nič, čo by posúvalo hranice Mafie. Za tých 40 eur to napokon stálo.
P.S.: Nenechajte sa vytočiť tými naskriptovanými únikovými mechanizmami v prvej kapitole. Neskôr v hre nie sú ani zďaleka tak do oči bijúce.
