Táto recenzia DOOM Eternal je v podstate len nevyhnutná formalita. Úplne by stačilo, keby som vám povedal, že je Eternal perfektný a odkázal vás na kúpu cez jeho Steam/PSN/Xbox stránky. Čiže ak sa vám nechce čítať: DOOM Eternal je povinnosť. Pre vás ostatných tu mám aj odôvodnenie môjho nadšenia.
id Software sa pri tvorbe svojho nového diela riadne odviazal. Je vidieť, že od začiatku k Eternalu pristupovali ako ku istej forme svojho magnum opus. Skrátka poďme všetko z DOOM (2016) vylepšiť a navrch toho pridáme tonu nových nápadov. Inšpiráciu pritom nehľadali len v FPS žánre. DOOM Eternal si mnohé požičiava napríklad aj z takého Mirror’s Edge – najmä čo sa týka platformingu.
Doomguy (a.k.a. Doom Slayer) sa totiž ani na moment nezastaví. V rámci svojich možností pohybu dokáže double jumpovať, dashovať (teda rýchlo uskakovať do strán, prípadne toho využiť na predĺženie skoku), liezť po rôznych stenách, húpať sa na vysiacich tyčiach a dokonca aj pritiahnuť sa ku nepriateľom pomocou háku v Super Shotgun.
Rež a rúb do krve (démonov pochopiteľne)
Všetky spomínané spôsoby pohybu budete využívať do sýtosti. Ani jeden z nich nie je “do počtu”. Najmä začiatok hry je preplnený miestami, kde musíte využiť rôzne kombinácie pohybov, aby ste sa dostali ďalej. Zo začiatku to môže pôsobiť mätúco a značne dezorientačne, ale po chvíli to dostanete do krvi a bude vymýšľať aj svoje spôsoby využitia. Najmä pri boji sa kombinovanie všetkých štýlov pohybu vypláca. No a tu prichádza čas na moje odporúčanie. Ak máte možnosť, hrajte prosím vás na klávesnici a myši. Oproti gamepadu (ktorý som skúsil tiež) je to zážitok z inej dimenzie.
Rýchlosť reakcii je pri využití myši na úplne inej úrovni a verte mi, že to budete potrebovať. Eternal je oproti DOOM (2016) po čertoch náročný. Moje naivné ja si myslelo, že s mojimi skúsenosťami z predchádzajúcich DOOM hier zvládnem Ultra-Violence… Priznám sa, že som po druhom leveli musel prepnúť na Hurt Me Plenty, aby som sa vôbec stihol niekam v hre dostať pred písaním tejto recenzie.
Zvýšená obtiažnosť v DOOM Eternal spočíva najmä v tom, že má Slayer k dispozícii menšiu zásobu nábojov. Neustále tak musíte vymýšľať, ako sa dostať ku čerstvej munícii. Okrem tej, ktorú nachádzate rôzne porozhadzovanú po leveloch, je vám k dispozícii možnosť vziať motorovku a rozrezať s ňou nejakého démona napoly. Z neho sa následne spustí potok… Krvi, samozrejme, ale hneď po nej aj potok nábojov do všetkých vašich zbraní.
Aj do motorovky však budete musieť občas doliať benzín. Ten nachádzate v kanistroch pri potulkách levelmi. Oproti minulému dielu tu ale nastala menšia zmena. Jeden kanister benzínu sa priebežne automaticky dopĺňa, rovnako ako tomu doteraz bolo s granátmi. Doplní sa však vždy len jeden. Ak si budete chcieť svoju zásobu doplniť, budete sa musieť porozhliadnuť po úrovni.
This is My Boomstick
A do čoho že budete zháňať tie náboje? Do zbierky rozmanitých zbraní, ktoré sú radosť používať. Nie len radosť. Tak trocha aj povinnosť. Na každého démona totiž platí iný prístup, iná zbraň, iná taktika. Niektorí majú slabé miesta, ktoré je treba najprv rozstrieľať, pre následné efektívnejšie udeľovanie zranení.
Takým Cacodémonom je naprv treba hodiť granát do tlamy, ktorý prehltnú a stane sa z nich jednoduchý cieľ pre Glory Kill (áno, Glory Killy hlásajú návrat). Agilnému roboto-pavúkovi Arachnotronovi je zase nutné odstreliť kanón umiestnený na zadnej časti jeho hlavy. Takto by som mohol vymenovávať každého nepriateľa. Hráč je skrátka neustále nútený meniť stratégiu boja a prehadzovať medzi jednotlivými zbraňami a ich modifikáciami. No a to všetko najlepšie v rýchlosti a bez zbytočných chýb a zaváhaní. Nábojov aj zdravia je totiž málo.
Modifikácie zbraní fungujú rovnako ako pri DOOM (2016). Počas priechodu hrou nachádzate vznášajúcich sa robotíkov, od ktorých si môžete vybrať vždy jednu novú modifikáciu pre vaše zbrane. Tieto módy sa potom používajú stlačením tlačidla sekundárnej streľby a je možné medzi nimi striedať počas akcie. Najväčšou novinkou tejto oblasti je mód pre Super Shotgun, ktorý som už spomenul vyššie. Je ním Meat Hook, ktorý hráčovi dovoľuje zaseknúť sa do nepriateľa, pritiahnuť sa k nemu a zasadiť mu buď tvrdý úder (ten sa nabíja používaním Glory Killov) alebo ho jednoducho nakŕmiť olovom pekne zblízka.
Kde domov môj?
Zaujímavým oživením singleplayeru je v DOOM Eternal aj Doomguyov domáci hub s názvom Fortress of Doom. Do jeho zariadeného “domu” sa hráč pozrie vždy medzi levelmi, aby si vzal nové vybavenie alebo odomkol jednu z mnohých bonusových miestností z ktorých následne získa napríklad ďalší token pre zlepšenie vlastností Doomguya (tie sa opäť delia na Ammo, Health a Armor).
Pre otvorenie jednej takejto miestnosti musí hráč pri dverách vložiť dve Sentinel batérie. Tie sa dajú nájsť v priebehu hrania na rôznych skrytých miestach. Vo Fortress of Doom si môžeme prehliadnuť aj získané zberateľské predmety, pustiť niektorú z retro hudieb, alebo si zahrať DOOM (1993) na starom DOS počítači. Pre jeho spustenie však musí Doomguy nájsť všetkých 10 inštalačných disket.
DOOM Eternal je takýchto vecí plný. id Software sa neskutočne vybláznil pri dizajne levelov, tajných skrýší, pre ktoré sa po novom môžete vrátiť aj na konci levela pomocou fast travelu, no a v neposlednom rade aj možnostiach vizuálnych úprav (hra ponúka množstvo rôznych skinov použiteľných ako v singleplayeri, tak aj v mulťáku).
Vidíte… Ešte som ani len nespomenul multiplayer! Ten je síce vedľajší (prim znova hrá zložka pre jedného hráča), ale dokáže zabaviť na dlhú dobu. Miesto klasických módov typu deathmatch, capture the flag apod., sa DOOM Eternal odvážil ísť trocha iným smerom. Multiplayer je tu postavený na zápasoch 2v1, kedy sa dvaja hráči postavia na stranu démonov a snažia sa zlikvidovať opozičného hráča, ktorý ovláda Doomguya.
Podstatnú rolu v MP hrajú schopnosti/ability. Každý démon ich má iné a je nutné dobre si vybrať, aby sa obaja démoni dokázali na bojisku dopľňať a hrať tímovo.
Na čo to zbytočne odkladať? Miesto ďalších zbytočný kecov dávam DOOM Eternal absolutórium a prikazujem vám, aby ste si ho kúpili, dohrali a potom dohrali znova… A znova… A znova… A znova … …
P.S.: Grafika je minimálne na PC dychberúca (ako môžete vidieť z mojich ultrawide screenshotov) a vďaka profesionálom z id Software a využitia Vulkan API, nemôžem povedať nič zlého ani o optimalizácii. A ten soundtrack… TEN SOUNDTRACK!!!
