Hra vyšla na PC a Xbox One
Recenzovaná verzia: PC aj Xbox One (screenshoty pochádzajú z XONE verzie)
Prečítajte si aj moju recenziu na film The Blair Witch Project (1999)
S hrami od Bloober Team je to ťažké. Vývojári série Layers of Fear a >observer_ sa vždy so svojimi hrami pohybujú na hranici medzi primerom a nadpriemerom. Rovnaké platí aj pri ich najnovšom počine Blair Witch, na motív filmu z roku 1999.
Na recenzovanie som mal k dispozícii obe verzie hry. Xbox One aj PC. Popredu musím upozorniť, že je PC port brutálne neoptimalizovaný. Nech som robil čokoľvek, nemohol som hru na svojom PC (Ryzen 5 2600, R9 390, 16GB RAM) rozbehnúť ani len na stabilných 30 fps v 1080p. Graficky pritom nevyzerá nijak špeciálne. Lesy sú tu síce vymodelované nádhere, ale ani tie nie sú niečo, čo by sme už nevideli napr. v Kingdom Come, ktorý má navyše otvorený svet. Skrátka a jednoducho, výkon hry je momentálne žalostne nedostačujúci a to aj na Xboxe. Na tom je to ale aspoň ako-tak hrateľné. Vývojári už pracujú na technických patchoch a na Steame už jeden stihli vydať. Microsoft Store a Xbox One verzia je zatiaľ bez updatov.
Odmysliac si framerate, ako je na tom Blair Witch s hrateľnosťou? Na mysel mi ako prvé prichádza slovné spojenie „nič moc“. Ocitáme sa v roli bývalého vojaka a policajta Ellisa, ktorý sa rozhodol v spoločnosti svojho psíka Bulleta pomôcť v pátraní po pohrešovanom chlapcovi Peterovi. Nebude to samozrejme len tak a les, do ktorého nás pátranie zavedie, má isté špecifikum… Pravidelne sa v ňom strácajú ľudia a obývaný je vraj hrôzostrašnou bosorkou. Na rozdiel od jeho filmovej predlohy, náš hrdina do Black Hills lesov neprichádza natáčať. Kamera sa mu do rúk dostane až v priebehu hry.
Práve kamera je najdôležitejším hnacím motorom hry. Počas svojej púte temným lesom totiž nachádzame nahrávky, ktorými môžeme manipulovať realitu. Ak máme pred sebou zamknuté dvere, stačí si pretočiť pásku na moment, kedy boli tie isté dvere otvorené a voilà… Dvere sú otvorené aj v reálnom čase. Táto herná mechanika je naozaj zaujímavá, no len málokedy budete dlhšie rozmýšľať nad tým, čo máte v nahrávke vlastne hľadať. Zväčša to rozlúsknete v priebehu niekoľkých sekúnd.
To isté zariadenie má ale aj iné využitie. Poskytuje možnosť zapnutia nočného videnia a v neskoršej fáze aj detekciu nebezpečenstva. Nechcem príliš spoilovať, tak len dodám, že kamera bude jednoznačne vašim priateľom. Rovnako ním bude aj Bullet, ktorého som najprv príliš nemusel (príliš sa motal pod nohy), no časom mi prirástol k srdcu a nechcel som sa od neho ani len vzdialiť. Počas hry budú momenty, kedy ho budete potrebovať na prinesie dôležitých predmetov, ku ktorým sa vy nedostanete. Navyše je skvelým pomocníkom pri útokoch nepriateľov, ktorí vás na rozdiel od Layers of Fear, môžu zabiť. Bullet bude na nich štekať a vašim cieľom bude namieriť ich smerom svetlo baterky. Takýchto útokov v hre nie je veľa a všetky sú naskriptované, takže vás pri ďalšom hraní už neprekvapia. Popri monštrách alergických na svetlo sa v hre vyskytujú aj desivé stvorenia na ktoré sa nesmiete vôbec pozrieť. Ani neviete, ako dlho som v jednu chvíľu chodil dokolečka so sklonenou hlavou…
Blair Witch však ponúka aj ďalší druh nebezpečenstva. Tým je psychický stav Ellisa. Ako vojnový veterán má častokrát PTSD, čiže záblesky spomienok z minulosti. Niektorým sa v priebehu hrania nevyhnete a sú podstatné pre vývoj deja, no Ellis môže upadať do delíria aj v prípade, ak sa príliš vzdiali od svojho psa, ktorého tak veľmi miluje.
Tak nejak ale zabúdam na podstatnú súčasť hororu. Strach. Bál som sa? Občas… Srdce mi poskočilo napr. pri prvom „jump scare“ momente, ktorých je v hre málinko, čo je nakoniec dobré, keďže ich tak menej očakávate. Stresujúce je aj chodiť v úzkych koridoroch s hlavou dole, bez svetla a modliť sa, nech tá špatná kurva odíde z miestnosti, do ktorej chcete vojsť. Popri tých niekoľkých momentoch je to ale veľmi slabý odvar. Väčšinu času budete skôr frustrovaní ako vystrašení. Hra je totiž dosť zabugovaná a napríklad také kráčanie cez veraje dverí je horor sám o sebe. Neviem ani spočítať, koľko krát som sa z ničoho nič zasekol medzi dverami, v kríkoch alebo pri stromoch. Takéto nedorobky neskutočne kazia celkovú atmosféru hry a pocit úzkosti zo strašidelnosti nahrádza úzkosť z technického stavu hry.
Blair Witch je navyše vcelku krátka hra a dohráte ju úplne v pohode na jedno večerné posedenie. Mne osobne to trvalo cca 4 hodiny a to som musel pár krát začínať späť od checkpointu, pretože som bol niekde nenapraviteľne zaseknutý. Finále je navyše veľmi chabé, pre mňa neuspokojivé a neuveriteľne sa ťahá. Bloober Team skrátka zopakovali takmer všetky chyby z Layers of Fear a opäť tak nemôžem ich hru plnohodnotne odporučiť. Skúste keď tak radšej počkať na nejakú väčšiu zľavu. Nejedná sa o vyslovene zlú hru. Je tu pomerne dosť zaujímavých nápadov, niekoľko strašidelných momentov a 4 možné konce. Aj keď sú medzi nimi len malé rozdiely a podľa mňa ani jeden z nich nie je dostačujúci…
