RECENZIA • Remnant: From the Ashes

Hra vyšla na PC, PlayStation 4 a Xbox One
Recenzovaná verzia: PC

Predstavte si Dark Souls so streľnými zbraňami… Predstavte si Dark Souls, ktorý sa dobre ovláda na klávesnici a myši… Čo vidíte? Ak vidíte čokoľvek iného ako Remnant: From the Ashes, musíte sa nad sebou zamyslieť. Alebo ste o Remnant skrátka ešte nepočuli. Ak je druhá možnosť váš prípad, ste na správnom mieste.

Hra začína na pomery moderných titulov osviežujúco rýchlo a ku kontrole sa dostávate v priebehu minútky. Vami vytvorená postava sa ocitá v zdevastovanom svete, ktorý ovláda Root. Nepriateľské entity podobné stromom korzujú po hernej mape a vašou úlohou je ich zničiť. Jednoduché, k veci a v žiadnom prípade to neurazí. Naopak. Osobne ma teší, že môžem konečne hrať hru, kde sa nemusím unudiť k smrti pozeraním cutscén a čítaním dialógov. Tie samozrejme sú súčasťou hry, ale v skromnom množstve. Konečne som sa tak mohol plne sústrediť na to, čo robí hry hrami. Hrateľnosť, pocit z ovládania, gunpay, …

A práve v tom Remnant exceluje. Hranie si začnete užívať od samého začiatku. Ovládanie na klávesnici a myši je skvelé, i keď si chvíľu zvykáte na trocha nezvyčajné ovládanie útokov. Aj keď je Remnant hrou zameranou primárne na streľné zbrane, podstatnú rolu hrajú aj chladné zbrane na blízko. Nimi zaútočíte ľavým klikom a pri streľbe zo zbrane je potreba najprv zamieriť pravým klikom. Najprv vám to nepôjde do hlavy, pretože budete chcieť občas vystreliť len-tak bez mierenia a miesto toho vaša postava jebne kladivom po zemi, no po čase si podivnosti ovládania ani nevšimnete.

Suverénne najlepšie na hrateľnosti je pocit zo streľby. Gunplay je pri hrách so zameraním na útok streľnými zbraňami zrejme najpodstatnejšou časťou gameplayu. V Remnant je streľba do nepriateľov vyslovene uspokojivá a poriadne „mäsitá“. Ťažko sa to popisuje, ale po vyskúšaní hry mi určite dáte za pravdu.

Na to, aby sme ale mali do čoho strieľať, je potrebné mať nejakých nepriateľov. Tých má Remnant v repertoári hneď niekoľko. Už spomenuté stromy (Ash Devils) po vás vrhajú projektily, no stačí jedna dobre mierená rana z brokovnice a je po nich. Rovnaké platí aj na malé guľaté stvorenia menom Hollow, ktoré sú už ale o niečo nepríjemnejšie, keďže sa pohybujú po skupinkách a okamžite proti vám šprintujú. To vám ale umožňuje odstreliť jednou ranou brokovnice viacerých. K takému Juggernautovi alebo Hulkovi sa už ale pristupovať príliš blízko nevypláca. Hulkovi stačia dva záseky jeho obrovským mečom a môžete začínať od posledného checkpointu. Juggernaut vás zase rozmašíruje rotačným samopalom. Celkovo je rôznych takýchto typov nepriateľov veľké spektrum a rozhodne sa s nimi nudiť nebudete.

Podstatnou časťou sú aj bossovia a nerád by som vám ich popisom alebo screenshotmi príliš spoileroval. Veď čo by to bolo za Souls-like bez poriadnych bosákov? Našťastie ani tu hra nepadá pod svoj nastolený štandard a ponúka pestrý výber. Každý boss má iné slabiny, iné vzory útokov a lokáciu. Niektorí si k sebe na pomoc privolajú aj zopár bežných nepriateľov a vy máte čo robiť, aby ste to sami udolali. Hrať sa totiž dá aj v co-ope s kamarátom. Bossovia tak síce majú väčšie zdravie, no vyvažuje to výhoda, že bude musieť svoje útoky mieriť na dva terče. Ak jeden z hráčov umrie, ten druhý pokračuje a môže ho skúsiť oživiť. Ak sa mu to nepodarí v časovom limite, druhý hráč umiera a do hry sa dostane späť až pri ďalšom checkpointe. Konečná nastáva až keď umrú obaja hráči naraz.

Checkpointy sú asi tou najväčšou podobnosťou Souls hrám. Hráč v priebehu hry aktivuje na rôznych miestach červené kryštály, ktoré fungujú rovnako ako bonfire v Dark Souls. Uloží sa vám hra, navráti sa vám stratené zdravie, doplnia sa zásoby lektvarov a nábojov, no a naskytne sa možnosť návratu do hlavného centra hry – Ward 13. Na tejto základni môžete minúť svoje nazbierané peniaze a scrap. Zakúpiť si môžete vylepšenia zbraní a zbroja, modifikácie pre zbrane so špeciálnymi vlastnosťami (zvýšená šanca kritického zranenia, čiastočné uzdravovanie apod.) a úplne nové zbrane a výzbroj. Navštevovať Ward budete určite často, pretože je hra neskutočne tuhá a je tak potrebné si neustále upgradovať vybavenie.

Na začiatku hry je hráč nútený vybrať si pre svoju postavu jednu z troch tried, avšak to ovplyvňuje len to, s akými zbraňami začne. Časom si dokúpite aj zbrane z ostatných classov a budete medzi nimi slobodne prepínať. K dispozícii sú spomínané brokovnice, kladivá, klasické pištole, lovecké pušky, sekáčiky, mačety, samopale, sniperky, kuše… Je toho skrátka kvantum a všetky zbrane majú v hre svoje miesto, svoje využitie. Nábojov je vždy málo a rozhodne si nevystačíte s jednou zbraňou.

V priebehu hry budete svoju postavu vylepšovať ako novým vybavením, tak aj perkami. Body, ktoré je možno rozdeliť do rôznych atribútov charakteru (na začiatku sú len 3, ale v hre ich je niečo cez 30) sa akumulujú pomocou zabíjania nepriateľov a nachádzania bonusových bodov pri prieskume prostredia. Prostredia sú do istej miery náhodne generované, ale to len v rozmiestnení budov, objektov a nepriateľov. Inak by mali mať všetci hráči rovnaký prechod hrou. Generovanie je implementované bez väčších chýb a častokrát ponúkne veľmi zaujímavé momenty. Dopomáha to najmä hraniu New Game+, kde sa začína od samého začiatku hry s tým, že hráčovi zostáva všetko, čo nazbieral v predchádzajúcom hraní. Reštartnúť takto hru je možné ľubovoľný počet krát.

Grafika je fajn. Nenašiel som nič, čo by som jej mohol vytknúť. Zvuky a hudby ma prekvapili a boli nadmieru vťahujúce. Framerate je stabilný aj na ultra detailoch a to nemám nijak nadupanú mašinu (Ryzen 5 2600, R9 390, 16GB RAM). Ani raz u mňa FPS neklesli pod 60. Zmenil by som maximálne nastavenia vertikálnej synchronizácie obrazu (V-Sync), ktoré sú síce prítomné, ale dovoľujú nastaviť len 30 Hz, 60 Hz a neobmedzené. Na 75 Hz monitore som teda nemohol V-Sync naplno využiť (jedine, že by som ho zapol natvrdo cez Radeon aplikáciu). Našťastie sa obraz netrhal, takže to napokon nebol žiaden veľký problém.

Aby som trochu aj kritizoval, musím povedať, že má hra ešte zopár bugov (dva krát sa moja postava dostala do animácie nekonečného pádu pri skákaní cez skalu) a že mi niektoré hlášky v priebehu hry liezli na nervy. Pri vytváraní postavy si vyberiete ako bude znieť hlas vášho charaktera, no ten v cutscénach a dialógoch nikdy neprehovorí. Čo je absolútne skvelé! Malo by to robiť viac hier, pretože to dokáže viac vtiahnuť do deja a pomáha to vžitiu sa do role vašej postavy. Bohužial ale po každom boji zo seba vysúka nejakú priblbú hlášku typu „to bolo tesné“ alebo „tak, to by bolo“…

Príbeh tiež nie je zrovna najsilnejšia stránka hry a keď už dostanete na výber z odpovedí v dialógu s inou postavou, vždy sú to len dve možnosti, ktoré sú si navyše veľmi podobné. Remnant je relatívne lineárna hra a naozaj od nej nemôžete očakávať žiadne eposy. Lore tu nejaký je a dozvedáte sa ho prostredníctvom zápiskov a denníkov ostatných ľudí, ale nejde o nič svetoborného.

Z Remnant: From the Ashes sa zo dňa na deň stal kandidát na môj každoročný rebríček najlepších hier roka. Nič moc som od neho neočakával a o to viac som milo prekvapený. Navyše sa nepredáva za klasickú plnú cenu, ale vyjde vás len na 40 eur. Za mňa jedno veľké ÁNO.

Hodnotenie

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!
Become a patron at Patreon!