Mulaka

RECENZIA • Mulaka

Mulaka

Mulaka, alebo ak chcete – Wanker (alebo po našom… nič radšej) , je akčná adventúra od mexického štúdia Lienzo, ktorá sa snaží priblížiť mytologickú kultúru tamojšieho kmeňa Rarámurov (iným názvom Tarahumara). V mnohom, sa pritom podobá sérii Legend of Zelda. Pekne spracované oblasti herného sveta, rôzni hmyzí nepriatelia a bossovia, ktorí sú však neporovnateľne horší, ako tí, zo spomínanej Zeldy. Bohužiaľ, za Linkom nezaostávajú len bossáci, ale v podstate všetok sortiment, ktorý Mulaka hráčovi ponúkne.

Je ale asi zbytočné, krčovite prirovnávať malý indie počin, ku gigantickému eposu od Nintenda. Mulaka má totiž dosť svojich vlastných problémov, ktoré vo výsledku zrážajú k zemi dojem, z inak slušnej hry. Ako jednu z hlavných príčin, by som označil rýchlo sa dostavujúci pocit repetetívnosti zo súbojov a neustáleho pobehovania po „rádoby otvorenom svete“, v ktorom sa naháňate za akýmisi kameňami, slúžiacimi na otvorenie brány k hlavnému bossovi danej oblasti.

Svet Mulaky je otvorený len natoľko, aby bolo možné nazrieť za pár kameňov alebo stromov a nájsť za nimi občas džbán s dušami, ktoré možno následne použiť na zakúpenie vylepšení hlavného protagonistu. Žiadne košaté stromy perkov ale neočakávajte. Mulaka ich ponúka len úzky výber. Okrem toho, sú oblasti stvorené primárne pre zisk spomínaných kameňov a preplesknutie niekoľkých enemákov. Pre získanie väčšiny kameňov, potrebných pre pokročenie v príbehu, musí hráč absolvovať súboj s niekoľkými vlnami nepriateľov v uzatvorenom priestore, alebo vyriešenie smiešne jednoduchého hlavolamu.

Prvá varianta, vám začne rýchlo liezť na nervy, keďže sa druhy nepriateľov často opakujú a vývojármi použitý súbojový systém (podobný tomu z Darksiders), nie celkom funguje pri väčšom množstve nepriateľov pokope. Naštve vás aj spôsob uzdravovania sa, ktorý má k sebe prilepenú nepreskočiteľnú animáciu a takmer vždy vás tak vystaví nepriateľským útokom, proti ktorým sa v ten moment, nemôžete nijak brániť. Popri tomuto lektvaru uzdravovania, má naša postava k dispozícii aj pár ďalších spotrebných predmetov, z ktorých sú najužitočnejšie asi bomby. Znova ich ale (ako skoro pri všetkom) hra ponúka len skromný počet.

Súbojom by určite pomohol poriadny lock-on systém, ktorý síce hra svojim spôsobom ponúka, no len automatický, ktorý skáče od jedného nepriateľa k druhému, bez vašeho zvolenia a pôsobí tak skôr ako prekážka, než pomoc. Potešilo by určite aj vyhodenie spomínanej animácie uzdravovania a celkové preriedenie týchto bojových arén.

Hlavolamy na tom, bohužial, o veľa lepšie nie sú. Sú skoro bez nápadu a ponúknu takmer výhradne len otáčanie kameňov do správnych smerov, aby spoločne utvorili koryto pre pretekajúcu vodu. Žiadny Breath of the Wild sa tu v žiadnom prípade nekoná. Čo je na jednu stranu možno aj dobre, keďže sa tak Mulaka hrá veľmi svižne a je skvelá na hodinku hrania každý deň. Celková hracia doba sa vyšplhá jemne nad 10 hodín, čo je slušná porcia pre hru tohto štýlu.

Bossfighty sa odohrávajú, ako inak, znova v uzavretých priestoroch. Tie ale v tomto prípade občas poskytnú obzvláštnenie, napríklad v podobe labilných skál, do ktorých môžete bossa nalákať a oni na neho po náraze spadnú. Špeciálne schopnosti bossov nie sú nijak extra originálne a točia sa zväčša okolo „charge“ útokov, teleportovania a útokov z diaľky. Častokrát má boss viacero pohybov a druhov útoku a na vás, tak vždy bude, zistiť jeho schému a tým sa snažiť prispôsobiť svoj štýl boja.

Práve v súbojoch s bossmi, kde sa okrem hlavného nepriateľa, potulujú aj rôzne ďalšie potvory, sa problémy Mulaky zvýraznia najviac. Kvôli nie príliš podarenému zameriavaniu útokov (či už na blízko kopijou alebo na diaľku oštepom) sa z bojov častokrát stáva koncert „Mozarta – samouka“, kedy začnete náhodne udierať do klávesnice, ako amatér do piána v domnienke, že nepriateľov skrátka uspamujete k smrti.

Zabíjanie bossov, vám v priebehu hry dodá schopnosti premieňania sa na rôzne druhy zvierat. Od vtáka, s ktorým doletíte na vzdialené miesta, na ktoré vám obyčajný skok nestačí, až po silného medveďa. Tento aspekt, ako jeden z mála, dodáva Mulake veľmi potrebné oživenie hrateľnosti, bez ktorého by sa z hry stala slušná nuda, už po druhom bossovi.

Aj napriek svojim nešvarom, dokáže ale Mulaka častokrát vykúzliť zaujímavé momentky, hlavne prostredníctvom citlivého kombinovania vizuálu, audia a spôsobu prerozprávania príbehu. Tématický soundtrack upevňuje atmosféru natoľko, až má človek pocit, že ho tvorili pôvodní osídlenci severného Mexika… A tak nám zostáva asi najpodstatnejšia otázka. Je to zábava a oplatí sa venovať Mulake čas a peniaze? Zábava to je, no len v momentoch, keď niečo nové spoznávate, keď vám napríklad hra ponúkne nejakú novú schopnosť, keď sa dostanete do novej oblasti… Skrátka, keď na vás hra hodí niečo nové. To sa stáva relatívne regulérne, no záleží na hráčovom spôsobe hrania. Oplatí sa teda Mulaku zakúpiť? Nie tak celkom. Mám neodbytný pocit, že sa za 20 eur dá nájsť množstvo lepších hier. Tým Mulaku nechcem odsúdiť. Skôr chcem vyjadriť, že má svoje „muchy“ a bohužiaľ, to nie sú nejaké ľahko opraviteľné bugy či iné technické chyby. Tie sú síce prítomné, no našťastie v nijak extrémnej forme. Niekde sa vývojári mohli vydať inou cestou. Takto to postačí na ľahký nadpriemer.


Sumár

Zábavné?OBČAS
Znovuhrateľné?NIE CELKOM
Optimalizácia?VEĽMI DOBRÁ
Odbugované?VCELKU ÁNO
Inovácia?TAKMER ŽIADNA
Pomer cena/obsahJEMNE PODPRIEMERNÝ
Hodnotenie

Finálne odporučenie: Jemne nadpriemerný počin Mexického indie štúdia, ktorého dojem kazí súbojový systém, inšpiráciu postrádajúce hlavolamy a niektoré lacne pôsobiace „open world“ oblasti. Pokúknuť ale môže vcelku inovatívne schopnosti prevtelovania sa do zvierat a zaujímavý mytologický príbeh, točiaci sa okolo kmeňa Rarámurov.

Odkazy: Kúpiť na Steame | Oficiálne stránky | Fórum | Metacritic | PC Wikipédia

O autorovi

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!