Hatred

RECENZIA • Hatred

Na Hatred som sa, ako správny fanúšik izometrických akcii, tešil od oznámenia až po prvé spustenie. Čo je horšie, je to, že tá radosť zo mňa opadla po prvých 3 minútach…

Dopredu upozorňujem, že som od Hatred neočakával žiaden príbeh a už vôbec nie kvalitu. Tak nejak som bol zmierený s tým, že to bude skrátka priemerná, možno jemne nadpriemerná zábavná strieľačka. Pre účely tejto recenzie túto vetu pozmením tak, aby bola pravdivá: Hatred je prudko podpriemerná, tupá akcia, ktorá sa snaží šokovať, no pritom zabúda na zábavnosť.

Z videí určite všetci viete o čo v hre ide. Je to tak, o ho*no! Jednoducho hráme v koži nejakého drsného čiernovlasého metalistu (nič proti metalistom, to by som strieľal do vlastných radov), ktorého už ser*e život a v podstate celý svet. Vo svojej podzemnej izbičke (no, ono to je vlastne strieľňa, ale to je predsa každá podzemná izbička) plánuje veľkolepú akciu. Odstrániť čo najviac ľudí vo svojom okolí a „odísť z tohto skur*eného sveta štýlovo“.

Štýlovo to začína a aj rozbieha, ale po niekoľkých prejdených blokoch a stovkách mŕtvol vás zamrazí a začnete premýšľať, prečo Hatred vlastne hráte. Hry boli odjakživa o zábave a tú vám Hatred neposkytuje. Tak prečo? V mojom prípade to bolo kvôli dokončeniu recenzie (aké prekvapujúce) a musím povedať, že som trpel. Hlavne ku koncu, ktorý príde po cca 4 hodinách hrania. Krátku hernú dobu ale neoplakávajte a berte ju ako plus. Zabíjanie je jedna vec, kontroverzia je druhá, ale pocit zábavy chýba.

A keď už sme pri tej kontroverzii, je to naozaj také kontroverzné ako sa to z prvých videí a náznakov zdalo? Popravde, ani nie. Exekúcie (teda dorazenie umierajúceho človeka) sú jediný kontroverzný prvok hry, pretože pri nich hlavný hrdina (skôr teda hlavný dement) vykonáva zaujímavé úkony ako rozšlapanie hlavy, či dobodanie nožom. Exekúcie robiť musíte, pretože to je vás jediný zdroj dobíjania zdravia. Aj tu sa nájde negatívum. Animácie sú jedným slovom otrasné a pomerne často sa opakujú. V istý moment už dokonca začnete v duchu tipovať, ktorá animácia sa spustí.

V tomto ohľade sa dá považovať aj také mučenie z GTA V ako omnoho kontroverznejšia vec. Popri ľuďoch budeme zabíjať aj policajtov… Teda, nie že by policajti neboli ľudia, ale sú ťažšími nepriateľmi ako obyčajný ľudia z ulice (alebo, ako ich nazýva hlavný dement – sráči). Základný policajti sú ešte cajk, ale taká SWATka už dá zabrať. Je to ale len malé vzrušenie v mori nudy.

Veľmi „zaujímavé“ je zloženie úloh. Popri „vyzabíjaj XY ľudí“ sa tu totiž nájde aj taká „originalita“ ako „vystrieľaj obchodný dom“! A vy ho vystrieľate. Za to dostanete istý druh checkpointu, aby ste pri najbližšom úmrtí nemuseli začínať úplne odznova. Pretože keby ste museli, tak by ste hru pravdepodobne odinštalovali a išli by ste si napríklad čítať. To je múdrejšie využitie času…

To som ešte nespomenul tonu bugov a chýb ktoré hru ešte viac znepríjemňujú. A ani nespomeniem, pretože to všetko sa dá opraviť. Zábavu už ale vývojári do Hatred nepridajú. Jediný aspekt hry, ktorý by som si dovolil dať do pozitív je grafické spracovanie. Na vyššie detaily sa na to pekne pozerá, výbuchy a čierno-biele spracovanie pekne prezentujú Unreal Engine 4. Ale priznajme si; je grafika dôvod, prečo Hatred kúpiť a hrať? Pre niekoho možno áno, ale pre drvivú väčšinu hráčov zrejme nie.

Problém mi občas robilo aj zameriavanie, ktoré je na klávesnici a myši občas ako za trest. To je ale asi vec zvyku a preferencii.

Neberte túto recenziu zle a neberte ju ani ako prejav náklonnosti ku ne-herným médiám, ktoré Hatred zatracujú kvôli nadmernej brutalite. Áno, brutalita tu je a je prvoplánová, čiže vývojári ju mali vyčlenenú ako cieľ hry, ale ja Hatred zatracujem kvôli niečomu podstatnejšiemu. Kvôli absencii zábavy. Zahrajte si Hotline Miami, ktoré je tiež násilné, no budete sa pri ňom kráľovsky baviť a okrem samotnej akcie si užijete aj nejaký ten dej. V Hatred si užijete len kecy hlavného hrdinu (zase… myslel som dementa) o tom, aká je spoločnosť skazená a tupá. Jediné čo je skazené je samotná hra.

Vtipné na tom celom je to, že sa z Hatred kvôli obrovskému mediálnemu humbuku stala najpredávanejšou hrou na Steame za posledné obdobie. Predbehol aj Zaklínača 3… To sa fakt nemalo stať, ale na druhú stranu, treba pogratulovať vývojárom z Destructive Creations. Dosiahli totiž to, čo chceli. Predajnosť niekde na úrovni neba a čísla z recenzii niekde v suteréne hernej spoločnosti. A tam bohužiaľ aj patrí.

O autorovi

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!