V prvom rade sa musím popredu ospravedlniť, že si meno tohto filmu budem v priebehu recenzie pravdepodobne trocha interpretovať po svojom, pretože si ho nemôžem ani Bohovi zapamätať. Rumpelstiffdick (u nás lokalizované ako Rumpelcimprcampr – nerobím si prdel) je hororová komédia z roku 1995, do ktorej som išiel kompletne naslepo a očakával som prevážne horor. Minimálne tak film začína. Rumpel hopká s ukradnutým dieťaťom v rukách po lese “niekde v Európe v roku 1400”, je chytený vidlákmi a následne je po vyslovení svojho mena trikrát za sebou a spálením uväznený v kameni a hodený do oceána. Z nejakého záhadného, nevysvetleného dôvodu sa však ocitá na pulte okultného obchodu nejakej čarodejnice v USA v 90-tych rokoch.
Tam si ho kúpi single mamička Shelley Stewart, ktorej pár scén dozadu zomrel manžel policajt, počas vykonávania svojej služby, keď bol zastrelený jedným distingvovaným čiernym gentlemanom. Film sa doposiaľ nesie na dosť vážnej vlne. To sa ale zmení, keď si Shelley zaželá, aby jej zosnulý manžel mohol vidieť svojho syna, ktorého už vo svojom živote nestihol stretnúť. Kameň, v ktorom je Rumpelslitclit, má totiž schopnosť plniť želania. Nie je to však len tak. Rumpelovi bude dotyčný následne dlžný prvorodené dieťa. Alebo, ak sa ho chce zbaviť, je nutné vysloviť trikrát jeho nevysloviteľné meno a spáliť ho pomocou slamy. Ešte predtým, ako Rumpel splní toto želanie Shelley, vidíme jej otravnú kamarátku Hildy, ako si želá namachrovaného muža, s pevným zadkom a stehnami z kameňa – podotýkam že asi 5 minút potom, ako označila všetkých mužov za prasatá. Jej želanie splnené našťastie nie je, pretože to by sa nám ten film mohol celkom zvrhnúť na porno komédiu. Želanie Shelley je vypočuté len kvôli tomu, že jej kvapla na kameň slza popri tom, ako spomínala na manžela nad jeho fotkou. Tu musím vypichnúť, že filmári mali herca hrajúceho spomínaného manžela kontraktovaného zrejme len na pár scén, pretože fotka, nad ktorou Shelley plače je podľa všetkého momentka zo scény, v ktorej sme ho videli zomrieť. Manžela vlastne vidíme za celú dobu len v policajnej uniforme a polonahého keď, potom ako sa objavil Shelley, na seba okamžite skočili. Neskôr ju volá za sebou do sprchy, no keď Shelley otvorí dvere, z jej manžela sa stáva Rumpelschitzel a show začína. Rumpel požaduje jej syna.
Od tohto momentu je film totálnou komédiou. Alebo teda aspoň sa väčšinu času snaží byť komédiou. Málokedy sa to však darí. Dvojica zaháji naháňačku, v priebehu ktorej vidíme Rumpeldingdonga v neuveriteľných situáciách. Ukradne motorku a jazdí na nej s cool slnečnými okuliarmi, zabíja okoloidúcich grotesknými spôsobmi, ukradne ťahač s prívesom v ktorom ledva vidí cez volant, je zrazený autom Shelley takým spôsobom, že mu odtrhnutá ruka zostane na jej čelnom skle a ukáže jej prostredník… Je tu prevažne snaha o situačnú komédiu a akýsi slapstick, ale fakt to vychádza len minimálne. Našťastie celý film zachraňuje jedna scéna. Rumpelskinhead sa snaží v ťahači trafiť nehybné auto Maxa Bergmana (TV celebrita, ktorá v druhej polovici filmu pomáha Shelley), Max na poslednú chvíľu s autom vyštartuje, Rumpelforeskin nedokáže dobrzdiť truck pred strmým kopcom a počas toho ako sa bezmocne rúti dole brehom príde záber na jeho ksicht a hláška “Fucketh me!” (taká neo-stredoveká verzia “to ma pojeb”). Skoro som sa došťal. Film musel zostať na 5 minút pauznutý kým som to spracoval.
Naháňačka nekončí ani po tomto zlatom klinci a film nás ešte zavedie do opustenej reštaurácie, na policajnú stanicu a na cintorín. Nič extra zaujímavé sa už pritom nestane. Na cintoríne je zopár podarených atmosferických záberov, Rumpelbullshit je porazený, dvojica Shelley a Max si tak nejak padne do oka (Shelley veľmi rýchlo prechádza smútok zo straty manžela) a máme tu nudný “šťastný” koniec. Nič čo musíte vidieť, ale svoje momenty to má.
Rumpelstiltskin (1995): Niečo čo sa zo začiatku tvári vážne sa časom stáva totálnou paródiou, ktorej, až na pár výnimiek, príliš nevychádzajú situačné vtipy. Za "fucketh me" to ale stojí zhliadnuť. Film má svoje momenty, no okrem podpriemerného scénara tu nie sú ani žiadne oslnivé herecké výkony (snáď okrem Rumpelfaggota). V žiadnom prípade ho ale nepozerajte v češtine, pretože tam je spomínaný historický hlod preložený ako "obelstil mě". Tam sa s tým dalo pohrať, ale prekladateľ mal na saláme. – Romando
