Ooooh môj Bože… Kde začať s týmto bordelom? Piata sezóna seriálu Stranger Things bola minulý mesiac skompletovaná a ja som nemal chuť ani silu sa tomu vôbec venovať. Chvíľu som si myslel, že to ani nestojí za moju námahu. Ale musím sa vyjadriť aspoň okrajovo. Je vám už asi jasné, že nebudem chváliť. Ja vlastne ani neviem, či som videl finálnu sezónu akéhokoľvek seriálu, ktorá by viac posrala celú svoju “legacy”. Síce som nikdy nebol zrovna fanúšikom Stranger Things, videl som v ňom isté aspekty, ktoré boli zaujímavé. Najmä v prvej sezóne. Tam dokonalo fungoval fakt, že to bol príbeh obyčajných detí v 80. rokoch, ktoré prežívali svoje dobrodružstvo trocha až naivným detským spôsobom, aj nepriek tomu, že išlo o reálne, značne znepokojujúce skutočnosti.
Časom sa to celé zrútilo a dôvodom nie je len ich stúpajúci vek. Bratia Dufferovci skrátka a jednoducho písali čoraz horšie scenáre. Už to pomaly vyzeralo, že sa ani nesnažia. To sa ale v piatej sezóne zmenilo. Už to nevyzerá, že sa nesnažili. Oni sa proste NESNAŽILI. Bodka. Fanatickí fanúšikovia samozrejme súhlasiť nebudú a Dufferovcov budú aj naďalej označovať za géniov, ale to ma absolútne netrápi. Videli ste jeden z posledných Halloween filmov? Hlavne teda Halloween Kills. Tam sa to neustále celé točilo okolo “zlo dnes umrie!” a celý build-up bol smerovaný k zničeniu Michaela Myersa. Bolo to neuveriteľne otravné a bez nápadu. Filmári ale vedeli, že to samotné stačiť nebude (tým zrovna nemyslím že to nebude stačiť divákom, ale že by im to nevyšlo na 90 minút čistého času…) a občas na nás vrhli nejaký ten rodinný “srdcervúci” moment. Bola to tak nastavovaná kaša, až mi to bolo odporné. “Aaaale jebnime tam nejaké slzičky a bežné každodenné problémy, ktoré diváka trocha vytrhnú z akcie a prinútia ich zamačknúť slzu pred telkou”
Tak to je, prosím pekne, Stranger Things: Season 5. Takmer scéna za scénou rovnaké. Celé sa to točí okolo plánov zničiť Vecnu a popri tom sa nám občas ukážu charaktery, s ktorými sa divák počas trvania seriálu stotožnil, ako prežívajú nejaké tie každodenné “maličkosti”. Spoločne. A tým myslím doslova SPOLOČNE. Scéna, kde sa Will Byers priznáva k tomu, že je gay, trvá 5 minút (!!!!!!) a sú v nej okolo neho snáď všetci herci, ktorí sa kedy v Stranger Things objavili, plus osvetľovač a dvaja údržbári. Je to úbohý pokus o nejakú dôležitú, osobnú scénu a padá to totálne na hubu. Vraj túto scénu trvalo štábu natočiť 12 hodín. To je cca rovnako dlhé sa mi to zdalo pri sledovaní. Tá scéna je celá zle. Od začiatku po koniec. Nemalo by to celé väčší dopad, keby sa s tým zveril len svojim úplne najbližším ľuďom? A musel vyhlásiť niečo tak smiešne infantilné ako “I don’t like girls” s kyselým, uplakaným výrazom? Ja osobne som sa začal nekontrolovateľne smiať.
Inak sa scény takmer exkluzívne venujú prípravám na finálny veľkolepý súboj. Vždy pritom prebiehajú rovnako. Skupina sa stretne, porozhadzujú po zemi alebo po stoloch plániky a kecajú o tom, čo a ako spraviť. Všetci prihodia “svojich 50 centov”, vždy sa nájde nejaká veľká medzera v ich pláne, tú následne niekto debunkne. A znova, a znova, a znova. Dookola to isté. V celej sérii nebolo snáď nič zaujímavé, prekvapivé, nové… Čokoľvek, čo by ma vytrhlo z delíria. Finále sa potom tak zúfalo snaží byť epické, až to začne byť vyslovene nepríjemné.
Každopádne na tomto mieste musím uznať, že Dufferovcom ich zámer vyšiel. Je to presne tá popcorn, brainless pičovina, ktorú ich fanúšikovia zožrali aj s navijákom. Úspech to malo, sledovanosť Netflixu opäť kúsok stúpla, porobili sa články a videjká, ktoré “analyzujú” každú scénu, na Reddite sa popísali fanfikcie, kde to Will dostáva natvrdo bez Indulony do análu… Všetci sú spokojní. Len ja nie. Ako vždy. Večný contrarian, že? 🙂 Alebo len človek so štandardmi? Vec pohľadu.
