Voľná adaptácia poviedky ‘Jama a kyvadlo‘ Edgara Allana Poea z roku 1991 od režiséra Stuarta Gordona je zvláštne dielo. Na jednu stranu ponúka ponurú atmosféru čias inkvizičných aj napínavý dej, ale tak nejak stále pri ňom prevažuje pocit B-éčkového hororu s prvkami pornografie.
Dej sa točí okolo fanatického inkvizitora Torquemada a pekárskeho páru Maria+Antonio. Pekári sa počas predávania svojho tovaru zapletú do davu smerujúceho ku hradu, aby mohli sledovať upálenie ďalšej čarodejnice. Keďže je Maria čistá duša a nevydrží sa na to všetko pozerať, napadne ju briliantný nápad pokúsiť sa proces zastaviť a prosiť o milosť. Všetci vieme, že ten kto bránil svätej inkvizícii v konaní práci Božej, bol okamžite odsúdený za priestupok proti cirkvy.
No a tak sa Maria dostáva do hradnej väznice. Antonio sa dostane do budovy s pomocou vynášača mŕtvol, ktorý ho ale neskôr zradí a nahlási jeho prítomnosť. Od tohto momentu sú obaja v zajatí a dej naberá na atmosfére a pocitu bezmocnosti. Bohužiaľ to celé kazia niektoré nepodarené dialógy a pokusy o vtipy. Jednoznačne najväčšia kvalita filmu je v hercovi Lance Henriksenovi, ktorý rolu Torquemada zvládol na výbornú. Najvyšší španielský inkvizitor je totiž nechutný bastard a chcete aby skapal čo najskôr.
Okrem jeho hereckého výkonu, podarenej atmosféry a hudby, tu ale naozaj nie je príliš čo chváliť. Film napríklad skáče z bezmocnosti protagonistov do úplne komických bojových scén alá Bud Spencer a Terence Hill. V jeden moment Antonio porazí kompletné osadenstvo stráže pomocou kovovej naberačky. Herečka Rona De Ricci tiež nebola do role Marie vybraná kvôli svojim hereckým schopnostiam. Skôr to vyzerá, že hľadali čo najkrajšiu nevinnú ženu, ktorá sa nebude mať problém ukázať na scéne viackrát kompletne nahá.
Najviac ma však naštval koniec filmu. Bez toho aby som čokoľvek vyzrádzal, len poviem, že bol až rozprávkovo pozitívny a vôbec nezapadol do štýlu, v ktorom sa film dovtedy niesol. Vôbec nemám problém s tým, že má táto ‘Jama a kyvadlo‘ s poviedkovou predlohou spoločnú akurát tú jamu, kyvadlo a zamurovanie živého človeka do steny. Problém je v tom, že nejak nevidím dôvod takýto film odporučiť. Ak chcete dobrú verziu Jamy a kyvadla, odporúčam film s rovnakým názvom z roku 1961. Ak chcete dobrý film z prostredia inkvizície, odporúčam česko-slovenský klenot ‘Kladivo na čarodejnice‘.
Jama a kyvadlo od Stuarta Gordona má niekoľko svetlých momentov, ktoré sú ale vo výsledku zatienené všadeprítomnou B-éčkovosťou. Odporúčam len zvedavcom, ktorí už videli všetky ostatné inkvizičné filmy a chcú na hodinu a pol vypnúť mozog. Ostatní možno ocenia aspoň zasadenie, chvíľkovú uveriteľnosť situácie a niektoré veľmi napínavé sekvencie.
