Okrem toho že hry, filmy a hudbu rád konzumujem, je o mne v mojom okolí známe, že ich preferujem vo fyzickej forme. Nie je nad to vziať hru z poličky, vložiť disk do konzoly/PC a pri načítaní prelistovať manuál. V určitom momente sa ale človek môže pristihnúť, že kupuje hry primárne pre poličku a nie pre seba. Často slýcham otázku, či toľko hier aj reálne hrám… No, nie. Môj čas plynie rovnako ako ten váš. Nežijem v slow-motion. Nasleduje otázka: “tak prečo to robíš?” Prečo kupujem hry o ktorých viem, že sa k nim zrejme ani nedostanem? Asi očakávate odpoveď, ale ja ju tak nejak nemám. Čiastočne kvôli prezervácii histórie a z časti pre pocit čo najväčšieho výberu. Keď u mňa občas boli na návšteve kamaráti aby sme dačo zahrali, cítili sa ako deti v Dráčiku. Toľko možností na dosah je skrátka silná vec.
Nechcem ale na tomto mieste príliš zovšeobecňovať tému zberateľstva. Téma na dnes sú duplikáty hier. Ako môžete vidieť na obrázku vyššie, nemám problém jednu hru kúpiť viackrát na viacerých platformách. Kvôli čomu? Zabudol som, že už danú hru vlastním na inom systéme? Nie, v tomto mám ešte celkom prehľad aj napriek tomu, že mám dokopy asi 5000 hier ak zrátame digitálne a fyzické. Archivujem všetko na web Completionator. Je to skôr v tom, že mám niektoré hry skrátka veľmi rád. Prípadne sa k nim viažu nejaké moje spomienky. Občas je to aj kvôli tomu, že som hru dohral dajme tomu na Xbox 360 so všetkými achievementami a chcem si ju prejsť znova. Tak skúsim PS3 verziu s trofejami.
Zrovna táto generácia konzol je veľmi zaujímavá čo sa týka multiplatformových titulov. Štúdiá vývoj svojich hier viedli primárne na Xboxovej platforme, pretože mala väčšiu hráčsku základňu a vývoj naň bol jednoduchší oproti PS3 a jeho Cell architektúre. Častokrát sa tak stávalo, že na PS3 verzii pracovalo outsourcované štúdio a verzia hry pre PS3 preto bola v mnohých ohľadoch iná (a zväčša horšia).
Pre mňa ako nadšenca hernej histórie sú takéto prípady veľmi lákavé a chcem mať prístup k obom verziám. Tu sa už dostávame k tej prezervácii. Rozhodne aj tá je obrovskou súčasťou mojej psychológie zbierania hier. Je tu aj občasný fakt, že má hra na určitej platfome nejaký bonusový obsah. Napríklad PS3 verzia Batman: Arkham Asylum ako jediná ponúkla možnosť hrať za Jokera v Challenge móde. Potom sú tu cross-generačné vydania ako napríklad Mercenaries 2 na fotke. Je zaujímavé vidieť, ako vývojári dokázali, na tú dobu modernú open-world akciu, natrieskať na odchádzajúci hardvér slabučkej PS2. Ako posledný príklad uvediem rozdiely medzi regiónmi. Niektoré hry majú inú obálku v Európe a inú v Severnej Amerike alebo Japonsku. Niekedy to platí aj pre názvy. No a ja sa nebránim myšlienke mať v kolekcii oba varianty. Som divný? Možno, ale nechcel by som to nijak inak…
