Posledný album Rammsteinu (nazvaný RAMMSTEIN) bol skvelý. Nie dokonalý, ale stále parádny. Našli ste na ňom zopár peciek, ktoré sa už teraz stali do určitej miery modernými klasikami. Za mňa by som za takéto songy označil Radio a Deutschland. Nový materiál je ešte lepší. Nechal som si to v hlave trocha uležať a teraz už viem, že Zeit má na to atakovať tie najvyššie priečky v mojom pomyselnom zozname najlepších albumov roka.
Prvý single, ktorý kapela vydala bola titulná skladba Zeit. Jemnejšie tempo mi najprv nevyhovovalo, no v kontexte albumu ako celku to dáva zmysel a užívam si to čoraz viac. Druhý single Zick Zack bol od prvého momentu úžasný. Myslel som, že to bude môj naobľúbenejší song albumu. Nakoniec tomu tak nie je ani zďaleka. Už to vám musí naznačiť, ako kvalitný je ten zostatok…
Hneď prvá skladba, Armee der Tristen, má poriadny spád, emóciu, mocný riff aj synťák. Následne chalani trocha spomalia a to hneď na dva songy (spomínaný Zeit a Schwarz). Najmä ten druhý bol pre mňa trocha nepochopiteľne zaradený priamo za Zeit, ale všetky moje negatívne pocity za rozplynuli po prvých tónoch Giftig. Jedna z najlepších skladieb Rammsteinu za veľmi dlhé obdobie. Všetko je OBROVSKÉ. Riffy, Flakeho syntetizátor, bubny… Všetko.
Rovnaké sa dá povedať aj o OK, Angst a aj o zaujímavosti s názvom Dicke Titten. Kombinovať pomaly Moravanku s industrial metalom by mi zrejme nikdy nenapadlo, ale som rád, že to prišlo na um Rammsteinu. Zaujímavé je aj využitie auto-tuneu hlasu Tilla Lindemanna v Lügen. Tiež by mi zrejme nenapadlo, že budem v Rammstein skladbe počuť čistokrvný breakdown. A stalo sa (v OK)! Jeden vyslovený slaďák tu ju v podobe Meine Tränen, ale opäť mi to dáva v hierarchii albumu zmysel. Celkovo je to skrátka starý dobrý Rammstein. Niečo nové tu nájdete, ale po skromne. Opäť môžete bezproblémovo odhadnúť, čo sa kedy v skladbe stane. Napríklad tu máme znova typickú ‘Stein štruktúru: intro v podobe dvoch, prípadne štyroch, measures, potom štyri measures hlavného headbangového riffu s jednoduchým 4/4 beatom a následne upokojenie situácie, kde zväčša úplne vypadnú gitary a pokračuje hlas Lindemanna, zjednodušené bubny a basa.
Fanúšik si tento album zamiluje. Náhodný okoloidúci ocení, ako veľmi sa Rammstein držia svojho industrial remesla, no a ten kto hľadá veľké zmeny, by sa mal porozhliadnuť inde. Zeit je totiž skrátka Rammstein, ako ho poznáme a ako ho máme radi.
