Liquid Tension Experiment - LTE3

RECENZIA • Liquid Tension Experiment – LTE3

Presne toto nám v takýchto ubolených časoch chýbalo. Nový album od “powergroup” (teda skupiny poskladanej z členov rôznych iných skupín) Liquid Tension Experiment, ktorá je zložená z veteránov žánru progresívneho metalu, je po neuveriteľných 22 rokoch tu! Ich tretí album s názvom LTE3 opäť prináša to, čo od správneho progu chceme. Rýchlosť, precíznosť, technickú vyspelosť a v neposlednom rade aj krásnu melódiu. LTE3 toto všeto skutočne do bodky spĺňa. Ešte aby nie. Bavíme sa tu o zložení Mike Portnoy (bicie), John Petrucci (gitara), Jordan Rudess (klávesy) a nestarnúci, 74 rokov mladý, Tony Levin (basa).

Hneď úvodná skladba Hypersonic dá poslucháčovi pocítiť, o čom progresívne oddelenie metalu skutočne je. Vražedne vysoké tempo, striedajúce sa techniky hrania, náhle zmeny časovania… Hypersonic je jasná ukážka muzikálnej tvorby najvyššej úrovni. Bolo evidentné, že sa všetci členovia kapely snažili pri tejto piesni zaútočiť na hranu svojich schopností. Ako otvárací song to funguje skvelo. Do albumu ste okamžite vhodený a ak máte prog radi, budete sa cítiť ako doma. Na LTE3 totiž nájdete mnoho situácii, počas ktorých si zaspomínate na Portnoyove pôsobenie v legendárnej prog skupine Dream Theater, v ktorej dodnes pôsobí dvojia Petrucci a Rudess. Chalani to svoje čaro spriaznených hudobných duší ani v najmenšom nestratili a hrajú ako by Mike nikdy z DT neodišiel.

Spev v hudbe je ako príbeh v porne. Očakávaš, že tam bude, ale nie je to tak podstatné…

Dodržané tu bolo aj také nepísané pravidlo, že progresívne skladby bývajú často náramne dlhé, no nikdy nie umelo naťahované. Takéto songy tu nájdeme hneď dva – Rhapsody in Blue a Key to the Imagination. Obe majú cez 13 minút a uvidíte, že vám ten čas uletí, ani neviete ako. Do štruktúry oboch skladieb postupne včasne prichádzajú nové elementy a techniky, aby sa poslucháč neustále bavil a nebol unudený nejakým pridlhým opakovaním segmentov. Chýbať nemohol ani klasické sóličko pre basu a bubny. Opäť nás Mike s Tonym zaviedli pozrieť sa na “dobrodružstvá Chrisa a Kevina”. Tento názov nie je náhodne vybraný. Je to dlhoročný vtípek, ktorý začal, keď Mikea a Tonyho fotograf počas fotenia prvého albumu LTE omylom premenoval na Chrisa a Kevina.

Jedna vec čo pochopiteľne chýba, sú vokály. LTE skrátka nemá speváka a je to tak najlepšie. Progresívny metal dokáže mať častokrát veľmi povrchne a šablónovito napísané texty, ktoré sa vždy tvária, že sú významovo hlboké. Tu sa nič také nemôže stať. Skupiny ako LTE dlhodobo dokazujú, že dobrá hudba nepotrebuje slová. Naopak, tie občas dokážu muzikalite zavadzať. Ak vaša hudba nie je dobrá ak z nej odstránite spev, nemáte v rukách dobrú hudbu. Hudba je hlavne o cítení a neexistuje krajší pocit, ako naskakovanie zimomriavok z nádherného gitarového sóla alebo zo stratenia sa v rytmickom tranze. Na LTE3 nie je jediná skladba, ktorú by som prekopal alebo úplne vyhodil. Potešil ma aj veľmi podarený mix a mastering. A to som ešte ani nespomenul fakt, že pri kúpe CD verzie získate aj bonusový disk s improvizáciami. Nečudujte sa, ak by ste dostali pocit, že improvizácia Liquid Tension Experimentu je minimálne dvakrát tak dobrá ako akékoľvek iné, pripravené a spísané skladby iných interprétov. LTE je skrátka výnimočná vec.

Niekomu možno príde, že LTE3 málo inovuje svoj žáner. Ja sa na to pozerám inak: LTE3 nemení to čo funguje a dodáva fanúšikom viac toho, čo chcú a očakávajú. Odporúčam album vyskúšať všetkým, no nie každý sa okamžite stane fanúšikom. Prog je veľmi špecifický žáner a ja som rád, že je taký, aký je. Ak niekomu príde absencia spevu ako neprekonateľná prekážka v užívaní si hudby ako takej, tu ste na nesprávnej adrese. Hláste sa v oddelení rapu alebo audiokníh.

Hodnotenie

O autorovi

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!