Dnes (13.11.) oficiálne vyšiel šestnásty štúdiový album legendárnej rockovej kapely AC/DC. Prináša Power Up niečo nové, alebo je to skrátka len staré známe AC/DC? No skôr to druhé. Otázka je, či to je stále dostačujúce a počúvateľné. Z môjho pohľadu je štýl AC/DC už natrvalo vytesaný do histórie rock’n’rollu a žiadny veľký odklon už nie je na mieste.
Tohto tvrdenia sa evidentne drží aj samotná kapela a namiesto zbytočného experimentovania, svojim fanúšikom ponúkli opäť novú dávku klasického AC/DC. Jednoduché chytľavé riffy, typický škrekotavý spev Briana Johnsona a čo najzákladnejšie bicie od Phila Rudda. V Power Up nájdete 12 skladieb, ktoré dokopy vyjdú na zhruba 41 minút počúvania. Len jedna jediná z nich má svoju minutáž dlhšiu ako 3+ minúty a aj to len o 7 sekúnd – Redemption (4:07). Všetky tak majú potenciál stať sa rockovými rádiovými hitmi. Stanú sa ale?
Možno zopár z nich dostane priestor ku poriadnej rotácii, ale nemyslím si, že by na Power Up bol nejaký veľký evergreen hit. Žiadna zo skladieb nenaštve, no ani nijak neprekvapí. Zväčša si budete dokonca myslieť, že počúvate x-tú reprízu už existujúcich AC/DC skladbieb. Napríklad hneď prvá hudba na albume, Realize, svojimi pokrikmi „Aaaaaha-aaaaaha-ah“ totálne evokuje pocit, že ste to už niekde počuli… Samozrejme mám na mysli klasiku Thunderstruck. Z mojich osobných favoritov by som vypichol Demon Fire a Code Red. Naopak, čo som si vôbec neužil, bola skladba Through The Mists Of Time.
Fanúšikom AC/DC ani nemusí hovoriť, či sa Power Up oplatí kúpiť. Tí ho už totiž určite točia doma na gramofóne alebo v CD prehrávači. Pre ostatných ľudí, ktorí majú občas chuť na poriadny rock, by som asi odporučil staršie albumy, ale ak už ich majú opočúvané a chcú niečo iné (schválne sa vyhýbam slovu „nové“), tak Power Up je dobrá voľba.
TU SI ALBUM VYPOČUJTE ALEBO KÚPTE
