Tento rok už nič lepšie v thrash metalovom žánri nevyjde. Havok vydal začiatkom mesiaca svoj piaty album s názvom ‚V‘. Tu je moja recenzia.
‚V‘ má dokonalý mix pri ktorom sú bezchybne počuť bubny, gitary, spev aj basa. A práve basy je na tomto albume neúrekom. Dlhodobým vtipom v metalovej komunite je fakt, že vo väčšine prípadoch nie je basa takmer vôbec počuť. Najviac si tento vtip užila Metallica, kvôli ich mixu kultového albumu ‚…And Justice for All‘. Nič takého sa tu nekoná.
Práve aj v AJFA od Metallicy sa Havok značne inšpiroval a je to poznať napríklad pri začiatku skladby ‚Ritual of the Mind‚. Nápadne sa podobá začiatku ‚Eye of the Beholder‚. Je to zle? Vôbec nie. Všimol som si ale, že mnohí metalheads kritizujú Havok a ich nový album kvôli „do oči bijúcemu kopírovaniu thrash metalových klasík“.
Príde mi to absurdné, pretože inšpirácia a plagiátorstvo sú dve kompletne odlišné veci. Havok v žiadnom prípade neukradli žiadne riffy a podobnosť riffov sa v metale nachádza od nepamäti. Podľa mňa je ‚V‘ perfektnou ukážkou, že thrash metal nie je ani zďaleka mŕtvy a že ho nažive dokážu v budúcnosti udržať aj novodobé kapely, ktorou je aj Havok alebo Power Trip.
Na albume nič nepôsobí dojmom zbytočne vyplneného miesta a každý song má v sebe minimálne dve-tri kvalitné pasáže (alebo je skvelý od začiatku do konca). Potešilo ma množstvo riffov založených na technike, ktorú kedysi James Hetfield nazval „čaga-čaga„. Až si tie riffy vypočujete, ihneď pochopíte, čo tým myslel.
Havok mi navyše v tomto albume poskytol to, čo mi pri chýbalo pri nedávnom vydaní Testamentu – zapamätateľné skladby, ktoré sa vám uložia hlboko v hlave a ktoré budete mať časté nutkanie pustiť znova. Dokonalé príklady sú ‚Fear Campaign‚ a ‚Cosmetic Surgery‚.
Prekvapilo ma aj vydarené zakončenie albumu v podaní 8-minútového ‚Don’t Do It‚. Na prvý pohľad balada, ktorá sa mení na brutálny rachot, no nakoniec aj tak zakončuje album na pomalšej note. Je to skrátka jazda, ktorú si ešte rád veľakrát zopakujem.
