Za svojim textom o chamtivom a zastaralom Nintende si stojím, ale Nintendo Switch 2 som mal predobjednaný od prvého možného momentu. Prečo? Ja osobne totiž nevidím problém v cene samotnej konzoly. Problémom sú ceny first-party titulov. 90 eur za Mario Kart World?! Šialenstvo. Pri kúpe bundlu Switch 2 + Mario Kart World ale za neho zaplatíte len 40 eur, čo je vynikajúca cena za to, čo hra ponúka – klasickú návykovú Mario Kart zábavu. Nechcem tu ale hodnotiť hry do detailov, na to by som využil viac priestoru v recenziách jednotlivých titulov. Chcem sa sústrediť na hardvér, ktorý za svojich 500 eur dostanete. No… Nie je to ideálne.
Najväčší upgrade by sa na prvý pohľad javil byť displej, ktorý poskočil zo 720p 60 Hz, na slušných 1080p 120 Hz. Okrem toho je displej aj o poznanie väčší a hry sa na ňom hrajú o niečo pohodlnejšie. Obrovským problémom je ale fakt, že sme prišli o OLED a namiesto toho sa vraciame ku LCD technológii, ktorá skrátka nedokáže ponúknuť tak dokonalý kontrast a hlboké čierne farby. Nintendo tento krok odôvodňuje pridaním VRR a HDR, čiže variable refresh rate (predstavte si princíp G-Sync/Freesync monitorov) a high dynamic range (to sa týka farieb). HDR by mal nahradiť OLED, ale to sa ani zďaleka nedá porovnať. Pre kvalitné HDR je potrebná poriadne vysoká svietivosť displeja a tú Switch 2 nemá. Handheld sa svojou svietivosťou pohybuje na úrovni 500 nitov a to sa ledva dá nazvať HDR. Skutočné, plnohodnotné HDR považujeme niekde na hranici 1000 nitov. VRR je ale vítaná novinka, ktorá je neodškriepiteľnou výhodou LCD displejov. Vďaka tejto technológii sa displej svojou obnovovacou frekvenciou prispôsobí aktuálnemu frameratu hry a vďaka tomu vyzerá hra značne plynulejšie. 40 fps pri VRR displeji vs 40 fps pri natvrdo nastavených 60 Hz je markantný pocitový rozdiel.
Displej má teda svoje veľké zápory ale aj podstatné výhody. Podotknem ešte, že Switch 1 hry, ktoré pochopiteľne neboli tvorené pre HDR displej, nevyzerajú zrovna najlepšie. Okrem toho, že bežia v nižšom rozlíšení ako 1080p, čo vyúsťuje ku použitiu veľmi chabého upscalingu, je tu aj problém dosť nevýrazných farieb oproti Switch 1 OLED. Natívne Switch 2 hry s podporou HDR vyzerajú ale výborne. A tým nemyslím len pochopiteľnú zlepšenú grafiku či rozlíšenie, ale práve spomínané farby. Netrénovanému oku by možno aj ušiel rozdiel medzi HDR Switch 2 hrou a SDR Switch 1 hrou bežiacou na OLED verzii handheldu. Je veľká škoda, že pri 500 eurovom handhelde musíme robiť kompromisy a nemôže byť skutočne všetko lepšie v porovnaní s predchodcom. Zrovnať Switch 2 môžem aj s LCD verziou Steam Decku a čo sa týka displeja, výhra putuje Nintendu. Pri zrovnaní s OLEDom by to už tak jasné nebolo. Výhodou Switchu je jeho hybrídnosť, čo umožňuje zasunutie handheldu do docku pripojeného k vašej TV (ktorý tentokrát vyzerá tak trocha ako hriankovač). Ak máte, ako ja, OLED telku, Switch 2 hry s HDR vyzerajú miestami dychberúco, keďže získavate OLED displej, HDR, VRR (ak ho vaša TV má) a navyše aj 4K upscale. Najmä niektoré vibrantnejšie Mario Kart World okruhy mi kúsok pootvorili ústa. Znova si ale neodpustím poznámku ohľadom upscalu, ktorý skrátka nedosahuje kvalít najnovšej verzie DLSS či FSR.
Pochválim väčšie Joy-Cony, ktoré sú v mojich veľkých prstoch pohodlnejšie uchopiteľné pre dlhšie herné seansy ako tomu bolo pri Switch 1. Nemám pocit, že si musím dať pauzu a narovnať si prsty, ako kedysi pri hraní prvého Switchu. Aj naďalej u mňa ale v ergonómii vedie Steam Deck. To však asi nikoho neprekvapí, pretože Deck je poriadny kusisko hardvéru a nie je tak tenučký a prenosný ako Switch. Tým, že sú ovládače druhého Switchu väčšie narastá aj ich použiteľnosť v móde dvoch mini-ovládačov, čo ale za mňa stále nie je ideálna forma hrania. Ale takáto možnosť tu je a najmä pre deti to je skvelá funkcia. Novinkou je aj štýl, akým sa ovládače ku handheldu pripájajú. Preč sú časy nasúvania Joy-Conov na koľajničky (každý ich aspoň raz nasadil opačne a potom lúštil, ako ich odpojiť) a zvykať si musíme na magnety. Teda zvykať si príliš nemusíme, pretože je tento systém pripájania vo všetkých smeroch lepší. Je to rýchle, javí sa to bezpečne a mám z toho vždy taký príjemný pocit – niečo ako konzolové ASMR. Uvidíme, či sa časom magnety nebudú kaziť a či budú držať aj po tisíckach pripojení/odpojení.
Nie všetko na ovládačoch ale milujem. Triggery sú znova ne-analógové… Nechápem prečo. Skutočne nie. Steam Deck má v tomto obrovskú výhodu a pohodlne si na ňom môžete užiť aj serióznejšie závodenie. Už pri vydaní Switch 1 sa to javilo ako nepochopiteľná voľba, pretože sa tým v podstate eliminoval celý žáner závodných hier. Akékoľvek nearkádové závody si pýtajú plynulé dávkovanie plynu pomocou postupného stláčania analogového triggeru a to Switch skrátka nemohol ponúknuť. Nemôže to ponúknuť ani jeho nástupca a je to obrovské mínus, pretože závody sú jeden z najlepších žánrov pre handheldové hranie. Dám jeden, dva závody a položím konzolu. O hodinku zapnem, dám ďalší okruh a tak ďalej. Mario Kart je dokonalým príkladom. Okrem neho ma na Switchi 2 náramne baví aj Fast Fusion, ktorá pripomenie časy Wipeoutu, no to je opäť len arkáda. Veľmi mi chýba poriadne závodenie na Switchi. Pokusy boli (GRID Autosport) ale bez analógových triggerov to skrátka nejde a tie tu nenájdete. Čo tu ale nájdete, je nový mód myši, vďaka snímaču na boku Joy-Conu. Stačí Joy-Con vypojiť, položiť ho na jeho bok na stôl a máte na obrazovke kurzor myši. Táto novinka je však zatiaľ z kategórie gimmickov, ktoré podľa mňa v konečnom dôsledku nenájdu reálne využitie v praxi. Predstaviť si to viem v stratégiách ale po pár minútach strávených s “myšou” v ruke, som od tohto nápadu so sklopenými ušami utiekol. Držať totiž Joy-Con ako myš je nehorázne nepohodlné.
Ako je na tom výkon konzoly? Tak je to určite obrovský pokrok oproti predchodcovi, ale to nie je príliš veľká pochvala. Akýkoľvek primerný mobil je v dnešnej dobe výkonnejší ako prvý Switch. Na Switch 2 vyšiel napríklad Cyberpunk 2077: Ultimate Edition (btw, tuším jedna z DVOCH hier, ktoré vyšli kompletne na cartridgy a nevyžadujú sťahovanie), čo by bolo na predchádzajúcej generácii absolútne nemysliteľné. Problém ale je, že už teraz, pri Cyberpunku je cítiť, že aj Switch 2 tie svoje limity nemá ktovieako vysoko. Hra najmä vo Phantom Liberty lokáciách snímkami padá pod 30 fps aj pri režime výkonu a to ma trocha desí. Naraziť na výkonnostný limit konzoly v prvom dni vydania by bola tragédia. Som si ale istý, že vývojári si na Switch 2 časom zvyknú a zoptimalizujú svoje hry natoľko, aby mohli posúvať limity možného.
Veľkým bonusom je hranie niektorých náročnejších Switch 1 titulov. Napríklad Batman: Arkham Knight, Zaklínač 3 alebo Hogwarts Legacy mali obrovské technické problémy a hlavne Batman, bol miestami skrátka nehrateľný (15 fps pri jazde v Batmobile je hodnota zralá na vyškrábanie očí). Tu sú oba spomenuté tituly úplne opravené a uzamknuté na hodnote 30 fps. Bohužiaľ ale vyzerajú stále rovnako – čítaj katastrofálne. Aspoň Hogwarts Legacy má našťastie možnosť 10-eurového upgradu na Switch 2 verziu hry, ktorá vyzerá podstatne lepšie. Nie je to jediná hra, ktorá ponúka takýto platený upgrade a lá Sony. Nintendo za 10 eur predáva upgrady pre Zelda Breath of the Wild aj Tears of the Kingdom a za mňa sú to upgrady podarené a sú jasnou day one kúpou pre hráčov prechádzajúcich na Switch 2. Len škoda, že si to musíme zaplatiť… Nebude to však do kameňa vytesaným pravidlom, pretože taký No Man’s Sky má bezplatný upgrade. Veľká pochvala pre Hello Games! Pochvalu si zaslúži aj neporovnateľne rýchlejší a konečne použiteľný eShop. To sa s prvým Switchom ani nedá zrovnávať. Ten bol tak nechutne spomalený a zasekaný, že som ani nemal chuť kupovať digitálne hry.
Celkovo je to veľmi rozpačitý štart do novej generácie pre Nintendo. Technologický pokrok vo výkone je badateľný, ale nie zázračný (konzola je niekde medzi PS4 a Xbox Series S) a sú tu aj kroky vedľa ako absencia OLED displeja či analógových triggerov. Všetky negatíva môžu byť zametené pod stôl kvalitnými exkluzivitami, ktorými je Nintendo známe, ale poviem otvorene, že launch nie je ničím zaujímavý. Mario Kart World je len evolúciou dlho zavedenej série a neponúka nič svetoborného (otvorený svet je presne taký, aký som očakával – prázdnota, hluchota, slop) a čo vlastne okrem neho vyšlo? Cyberpunk 2077 už máme v lepších verziách na iných zariadeniach, i keď nie v handheld forme, a v podstate všetky ostatné Switch 2 hry sú len upgrady už existujúcich titulov. Snáď len ten Fast Fusion, čo je ale tiež len o niečo lepší nástupca Fast RMX z prvého Switchu (ktorý je sám o sebe len remaster Wii U hry, heh). Blíži sa vydanie zaujímavo vyzerajúceho Donkey Kong Bananza, ale ani to ešte nebude stačiť v mojich očiach. Ak nie ste zarytý Nintendo fanúšik, Switch 2 je zatiaľ ťažko odôvodniteľná kúpa. O to viac, ako už vlastníte jeho predchodcu. No a ešte viac ak vlastníte OLED model.
Nintendo Switch 2 (hodnotenie launchu): Launch Switchu 2 je veľmi rozporuplný. Sú tu vítané pozitívne novinky, ale aj zásahy mimo terč. Nie je to nekompromisný upgrade po všetkých smeroch a už teraz mám obavy z jeho výkonnostného limitu. Na celej situácii nič nezlepšuje výber must-have titulov, ktorý je v podstate neexistujúci. Okrem "len ďalšieho Mario Kart" tu dokopy nič nie je. Ak nemáte Switch 1 a chcete v budúcnosti okamžitý prístup ku Switch 2 exkluzivitám, kúpte Switch 2. Ak chcete hrať len Switch 1 hry, tak skúste nájsť lacný OLED model a ušetrite značný obnos. Ak OLED už máte, kľudne si na ňom ešte rok pohrajte. Nemáte sa za čím náhliť zatiaľ. – Romando
