Keď bolo oznámené, že štúdio MachineGames, stojace za modernými Wolfenstein hrami, pracuje na first person Indiana Jones hre, bol som nadšený. Toto štúdio má totiž FPS totálne v malíčku a hrateľnosť ich hier mi vždy sedela. Akciou nabité dobrodružstvo plné mŕtvych nacistov a tajných komnat s výborným ovládaním a pocitom zo streľby je skrátka recept na úspech. Indiana Jones hra však nemôže byť strieľačka, nie? Veru nie je. Indiana Jones and the Great Circle je tak trocha stealth adventúra s puzzlami a objavovaním a občasným bojom.
Boju sa zväčša budete pokúšať vyhnúť a to bohužiaľ nie len z dôvodu, že by to po vás hra vyžadovala. Nie je to tak úplne priorita tejto hry a tak sú kontaktné súboje dosť neohrabané. So streľbou to nie je o moc lepšie, pretože i keď je pocit zo streľby opäť, rovnako ako pri spomínanom Wolfíkovi, na vysokej úrovni, nábojov je málo a nepriatelia ich zožerú nadmierne množstvo kým konečne padnú (a to aj na vývojármi odporúčanej obtiažnosti). Celkovo sa tu so zbraňami narába dosť podobne ako v The Legend of Zelda: Breath of the Wild. Takéto divoké prirovnanie k RPG od Nintenda ste zrejme v tejto recenzii neočakávali, však? Zbraň tu totiž vždy nájdete pohodenú niekde na zemi, párkrát s ňou jebnete po hlave nacistovi a rozpadne sa vám v rukách. Keď nájdete samopal, pištoľ alebo brokovnicu, vystrieľate zásobník a zahodíte ju. Nájdete ďalšiu a proces opakujete do skonania Pána.
Umelá inteligencia vojakov je mizéria a nezlepšuje sa ani na vyšších úrovniach obtiažnosti. Na tých budete viac umierať, ale len z dôvodu, že vy vydržíte menej a nepriatelia viac. Ich inteligencia sa v ničom nemení a stále budú na vás bezmocne pozerať ako žid do komína, keď im budete tancovať priamo pred ksichtom. Nereagujú ani na hluk. Mnohokrát som brutálne dobil niekoho lopatou, v sprievode zvukových efektov ako z epizódy Tom a Jerry, v blízkosti jeho kolegov a tých to vôbec nesralo. Do toho ma pri tom všetkom značnú časť hry vyrušovala talianska parťáčka Gina, ktorá mi neustále buď zavadzala, prípadne mi hovorila veci, ktoré už dávno viem alebo ktoré sa dejú priamo pred mojimi očami. Nie Gina, skutočne nepotrebujem tvoj komentár toho, ako sa po zatiahnutí páky otvárajú tajné dvere. Vieš prečo? Lebo sa na ne práve pozerám, majú rozmery 12×7 metrov a robia rachot podobný bombardovaniu Juhoslávie.
Problematické je niekedy aj dostávanie sa cez prekážky a to aj tak miniatúrne akými sú mierne schodíky. Občas to je skrátka akési ťarbavé a Indy sa zasekáva o terén, na ktorom by sa mal bezproblémovo pohybovať aj so zaviazanými očami. Indiana Jones and the Great Circle je skrátka… Výborná hra.
Ako je to možné, keď som doteraz len kritizoval? Celkom jednoducho – hra nebola vyvíjaná ako strieľačka a Gina sa napokon dá prekúsnuť, pretože vás Indy bude udržiavať prikovaných k obrazovke svojou úžasnou výpravou (pozriete sa do rozmanitých lokácii od Vatikánu, cez púšť až po zasnežené Himaláje), postupným odhaľovaním tajomstiev jednotlivých lokácii a po čertoch zaujímavou hlavnou príbehovou líniou. Pocit, že ste skutočne účastníkom tohto veľkolepého dobrodružstva, umocňuje pohľad z prvej osoby, na ktorý mnohí hráči pred vydaním nadávali. Treba si to zahrať a pochopíte. VY ste Indiana Jones a VY riešite rozmanité hádanky v kobkách a stavbách postavených dávno pred našim letopočtom.
V hre je veľa skákania do neznáma, ponárania sa do hlbín riek, preskakovania zo skaly na skalu, používania biča pre vytvorenie provizorného lana na priatahnutie sa k neprístupným miestam, otáčania všemožných rukovetí, stláčania tlačidiel, strieľania do nacistov z lietadla a tak ďalej, a tak ďalej. Okrem hlavného deja je tu aj obrovské množstvo vedľajších úloh, za ktoré získavate bodíky dobrodruha a ktoré následnej môžete využiť na zlepšenie Indyho schopností (klasika – zvýšenie zdravia, výdrže, silnejšie údery a podobne). Osobne som odohral 16 hodín a nedokončil som ani 40% všetkých misii. Niktoré “vedľajšáky” sú natoľko prepracované, že ich nerozoznáte od hlavného príbehu. Skvelá vec je, že sa k nepreskúmaným častiam hry môžete vrátiť aj po dokončení hlavnej dejovej línie.
Výborne spracované sú tu cutscény, ktorých nie je málo. Pozeral som ich ale s veľkým záujmom a radosťou. Je to skutočne ako keby ste pozerali zbrusu nový Indiana Jones film. Postavy a príbeh sú napísané prekvapivo kvalitne a k niektorým si dokážete počas hrania vybudovať vzťah a k iným čistokrvnú nenávisť. Hlavný záporák, nacista Voss, akoby vypadol z Far Cry a ide z neho vyslovene chlad a strach. Vyzdvihol by som aj nahovorenie postáv, ktoré herci zvládli na výbornú. Najmä Troy Baker dokázal svojim hlasom dokonalo nasimulovať Harrisona Forda. Okrem toho ako jeho hlas v hre znie, odviedol obdivuhodnú prácu aj s intonáciou a suchým humorom, ktorým sa Indy vo filmoch často prezentoval.
Koniec hry sa síci trošku začínal ťahať a možno mohla byť hlavná story uzavretá o pár desiatok minút skôr, ale vaša túžba dozvedieť sa o čo vlastne Vossovi s kameňmi, za ktorými sa celú hru naháňate, ide, je natoľko silná, že to dokážete odpustiť a prekúšete sa s radosťou až na koniec. Ten je síce značne “pritiahnutý za vajcia”, ale tak to boli aj Indyho filmy, takže to v žiadnom prípadne neberte ako negatívum. Je to bombasticky šialené.
Celému zážitku nahráva do kariet aj výborný technický stav hry. Engine, ktorý poháňal aj DOOM Eternal je natoľko vymaznaný a optimalizovaný, že hra jednoducho beží ako Etiópčan na maratóne aj na slabších mašinách. Hra pritom vyzerá úžasne aj na nižších grafických nastaveniach a miestami vie vyčarovať dychberúce výhľady. Testoval som okrem svojho hlavného PC so RX 7900 XTX aj notebook s RTX 3070 a hra aj tam beží plynulo. Keďže nevlastním kartu zo série RTX 4000, nemal som šancu otestovať plný path traced ray tracing. Najviac si hra potrpí na objemu pamäti VRAM, takže ak sa zmestíte do limitu svojej grafickej karty, budete hrať plynulo. Hra navyše pekne vyzerá a plynulo beží aj na Xbox Series X, takže odporúčam aj konzolistom.
Indiana Jones and the Great Circle: Veľkolepé dobrodružstvo Indiana Jonesa na našich monitoroch, ktorému odpustíte aj problémy s umelou inteligenciou či nie zrovna dokonalé súboje. Vynikajúci príbeh, krásne variabilné lokácie, veľa hodín hrateľnosti, výborné cutscény aj herecké výkony, si zaslúžia vyššie bodové ohodnotenie. – Romando
