Na Hogwarts Legacy som sa ako každý fanúšik sveta Harryho Pottera dlhodobo náramne tešil. V tejto recenzii spravím niečo nevídané, neslýchané a trúfalé. Ohodnotím hru. Waaau, ja vám nebudem dávať morálne vyučovanie? Fresh, však? Poďme na to.
Hra sa odohráva v rokoch 1800, teda dávno pred udalosťami celej knižnej a filmovej série. Očakávať teda nemôžete Harryho, Rona, Hermionu, Dumbledora ani Lorda Voldemorta. Je to podľa mňa dobrý krok, ako svet oživiť a ukázať ho v trocha inom časovom zasadení. Práve svet, ktorý je v hre až prekvapivo obrovský, je suverénne hlavným protagonistom Hogwarts Legacy. Hlavne fanúšikovia Pottera sa budú totálne rozplývať nad všetkými malinkými detailmi, ktoré vývojári do hry citlivo zakomponovali. Aj ak by príbeh nebol zrovna najlepší, prostredie a jeho atmosféra by to podľa môjho názoru dokázalo utiahnuť samo na svojich pleciach. Na tomto mieste však musím poznamenať, že ani ten príbeh samotný nie je na zahodenie. Zaujímal ma a bol som zvedavý kam to cele posmeruje. To u mňa skutočne nebýva pravidlom. Všeobecne je o mne už známe, že dávam na prvé miesto hrateľnosť a zábavu.
Príbeh vami vytvoreného, novoprijatého študenta Rokfortu, ktorý sa na školu dostáva neskôr ako býva zvykom (nastupuje rovno do piateho ročníka) s výnimočnými schopnosťami nie je nič svetoborného, ale štýl akým je dej hráčovi podávaný a jeho pacing je príjemný a dokáže vtiahnuť. Chcete sa postupne po krôčiku posúvať v ňom ďalej a každý splneným questom pomaly skladať mozaiku. Plnenie misii v Hogwarts Legacy by som prirovnal k tomu v GTA San Andreas. Áno, veľm divoká analógia, ale vypočujte ma. V San Andreas som mal vždy ten pocit, že chcem spraviť ešte jednu misiu, ešte pozrieť toto-tamto a žiadna z nich nebola zbytočne dlhá. Človek sa nenudil. Tu sa mi ten pocit vrátil. Skutočne je problém povedať si „dosť“ a vypnúť to.
Veľký podiel na tejto „závislosti“ má nespočet rôznych tajností, ktoré hrad a jeho okolie skrýva. Zvitky o histórii predmetov, miestností, sôch alebo obrazov, miestnosti pod zámkom, dvere s matematickými hádankami, hádanky v podobe obrazov, ktoré vyriešite prinesením nočného motýľa pomocou svetelného lúča z kúzla Lumos, skrine s tokenmi, ku ktorým majú kľúč svetlušky poblíž a vy ich musíte nasledovať a udrieť keď budú letieť priamo nad kľúčovou dierkou… No je tu toho neuveriteľne veľa. V podstate na každom kroku je niečo zaujímavé, niečo nové, niečo čo sa dá vyriešiť a vyzbierať.
Súboje mi zo začiatku skôr prekážali a keďže hrám na klávesnici a myši, prišli mi dosť nemotorné. Zosielanie kúziel na klávesnici je najprv naozaj mätúce. Zatiaľčo na ovládači je všetko dostupné na hlavných tlačidlách po stlačení RT/R2 (X, A, B, Y na Xboxe napríklad), na PC je obyčajný útok nastavený na ľavom kliku myši a pokročilé kúzla na 1, 2, 3, 4. Treba mať navyše nastavenú americkú klávesnicu, pretože inak si hra myslí, že nestláčate napríklad 1, ale +. Prípade nie 2 ale ľ. Chápeme sa… Myslel som si, že budem musieť presedlať na ovládač, no príliš sa mi do toho nechcelo a zotrval som. Musím povedať, že po nejakom čase som si súboje začal veľmi užívať a ovládanie na klávesnici do mňa tak nejak prirodzene prešlo. Hranie si naozaj užívam a boje na vyšších obtiažnostiach dokážu naozaj slušne potrápiť. Človek musí myslieť na to, aké kúzla má k dispozícii a ktoré sú v danom okamihu vhodné použiť. Indikuje vám to farba ochranných štítov nepriateľov – ak je červený, musíte na jeho prerazenie použiť červené kúzlo (napr. Expelliarmus), prípadne na protivníka hodiť nejaký ťažší predmet v okolí.
Vaša odolnosť voči zraneniam od nepriateľskej paľby závisí od kvality vášho vybavenia, ktoré nachádzate po celom svete Hogwarts Legacy. K dispozícii sú vám rôzne helmy, čiapky, šály, róby, brnenia, okuliare, masky… Je toho vážne veľa. Skvelé na systéme vybavenia je fakt, že si môžete navoliť, aby ste používali vlastnosti vášho najlepšieho vybavenia, ale kozmetický vzhľad napríklad niektorého slabšieho. Častokrát sa totiž v hrách stáva, že nájdete nový, lepší set, ktorý sa vám však vizuálne páči menej ako ten, ktorý máte zrovna na sebe. Hra vám navyše neustále ponúka niečo nové. Učíte sa nové kúzla a už keď si myslíte, že ste videli všetko, čo hra ponúka, vyskočia na vás talenty a vy zistíte, že si môžete vytuniť všetky vaše kúzla a dokonca si pripraviť hneď štyri rôzne spell-presety.
Vytknem vôbec niečo tejto hre?! Ale áno. Niektoré charaktery nie sú až tak zaujímavé a veľa z nich je značne plytkých a slabo napísaných. Najväčší problém hry však tkvie v slabej optimalizácii na PC. Vývojári majú čo opravovať. Hra nedokáže naplno využiť naše procesory, hranie so zapnutým ray tracingom vyzerá horšie ako bez neho a framerate je pritom pomaly o polovicu nižší, DLSS nefunguje tak ako by mal, na mnohých miestach v interiéroch hradu hráči bojujú so stutteringom, ktorý je spôsobený zrejme priebežným načítavaním nových lokácii v okolí, chýba možnosť prepnúť na exkluzívny fullscreen a takto by som mohol ešte chvíľu pokračovať. Je to však hrateľné. Ešte aby nie, keď som sa do hrania vrhol s RTX 3070. Pochváliť však musím grafiku, ktorá podľa môjho názoru vyzerá naozaj slušne a na niektorých miestach doslova kúzelne. Ktokoľvek kto vám povie, že Hogwarts Legacy vyzerá ako PS3 hra (našiel som veľa takýchto ľudí na Twitteri), by si mal úrychlene zahrať nejakú PS3 hru a spamätať sa. Nájdete tu dokonca aj podporu ultrawide monitorov a širokú škálu upscalingových technológii (DLSS 2.3 a 3.0, NIS, FSR 2.0 aj 1.0 a dokonca aj Intel XeSS).
Moju návštevu Rokfortu som si náramne užil a budem si prebádavanie hradu a jeho veľkého okolia užívať aj naďalej. Stále mám pred sebou snahu o získanie všetkých achievementov. A keď už sa ja na niečo takého podujmem, tak je jasné, že musí ísť o výbornú hru. Času je málo a hier veľa. Hogwarts Legacy si však môj čas plne zaslúži. Nebyť podpriemerného technického stavu hry, rozmýšľal by som aj nad tým bájnym číslom, ktoré je podľa matematiky vyššie ako 9…
