Máte radi lovenie zveri? Máte nervy z ocele a času viac ako mŕtvych českých turistov v Tatrách? Ak ste na všetko odpovedali áno, Way of the Hunter od slovenského štúdia Nine Rocks Games bude zrejme pre vás. Vy ostatní, radšej čítajte ďalej.
Hranie Way of the Hunter a vlastne každej inej loveckej hry, rozhodne nie je šprint. Je to maratón, cez ktorý sa prekúšu len tí, ktorí o to stoja. Pomalý postup pri hľadaní zveri, opatrné zameriavanie, vyčkávanie na vhodné príležitosti, pozorovanie správania zvierat a následný lov na zákazku alebo pre trofeje do vašej horskej chatky. To všetko vás čaká a neminie, ak pri hre vydržíte aj po odohraní úvodného tutoriálu. Vlastne ma to celé zo začiatku neskutočne vytáčalo. Vedel som však, že to skrátka nemôžem dávať hre za vinu, pretože ona taká má byť. Toto nie je Call of Duty s kačicami a jeleňmi. Ako som sa tak nútil do hrania, začal som pozorovať, že sa ukľudňujem a že mi príjemne klesá tep. Nejak to celé cvaklo do seba a ja som si hranie čoraz viac užíval. Je niečo upokojivého na tom, že si vezmete ďalekohľad a pušku, nasadnete do svojho džípu, odparkujete ho kdesi pri čistinke, presuniete sa na vyvýšenú vyhliadku a začnete sledovať život zvieratiek vôkol vás. Následne s Božím kľudom v duši vytasíte spomínanú pušku a prestrelíte nejakému zlatému zajačikovi lebku. Poézia.
Spravil by som to v realite? Kdeže, na to som príliš lenivý. Totiž… To by mi bolo zvieratiek jednoducho ľúto. Asi cítite kam tým mierim. Objavilo sa množstvo ľudí, ktorí opovrhujú už aj virtuálnym poľovníctvom a veľmi radi si zakričia zo svojho morálneho rebríka, ako je to zvrátené. Možno aj preto sa Way of the Hunter sympaticky snaží hráča učiť základy morálneho poľovania a všeobecne, ako sa má človek v revíre správať. Človek to všetko samozrejme môže ignorovať, ale to už nikto nemôže dávať za vinu vývojárom. Mňa ich snaha potešila a snažil som sa držať všetkých rád, ktoré som od hry dostal. Netrvalo to však dlho a začal som dávať no-scope headshoty bažantom, medveďom, krtkom… Všetkému čo sa pohlo. Najprv si ale treba zistiť, kde sa čo pohybuje. Zvieratá tu majú svoj denný režim a vy si naozaj musíte poctivo odsledovať čo sa kde deje. Navyše ak budete príliš často chodiť poľovať na jedno miesto, zver to pochopí a nájde si iné miesto kde sa bude zdržiavať. Počas svojho hrania som ale netrafil žiadnych ľudí. To má aj svoj dôvod. V značne veľkom otvorenom svete Way of the Hunter ste posledný preživší a nikoho iného nestretnete. Čo je dosť problematické, pretože pokiaľ viem, protagonista River Knox nie je hermafrodit a zostanú teda po ňom len tie jelenie mŕtvolky. Ale Twitter bio som mu nekontroloval, takže neviem na istotu. Je tu ale možnosť zahrať si v co-ope s kamarátom, čo je fajn. V singleplayeri však budete interaktovať len s mailom a rôznymi písomnými odkazmi, čo je škoda.
Čo je ale doma to sa počíta, nie? Slovenský produkt treba vychváliť. Zlá adresa 🙂 Technický stav hry bol pre mňa prvým bodom úrazu. Hre chýbali základné PC možnosti ako zmena keybindings, FOV, podpora ultrawide monitorov nebola správne implementovaná, bugy na dennom poriadku (u mňa hlavne pri jazdení v aute), neostré textúry, biedny framerate aj na viac ako slušných zostavách… Málo toho zrovna nebolo. Vývojári si samozrejme nezobrali hromadne dovolenky a pracujú priebežne na opravách. Veľa toho už stihli, takže v tomto im patrí také jemné prikývnutie hlavou. Pochvala bude až keď sa im podarí vydať hru dokončenú na prvýkrát. Snáď to zvládne ich budúci projekt. Hráči majú aktuálne na trhu hru s podobnou hernou náplňou, ktorá si toho už stihla cez čo-to preskákať a tak je pochopiteľné, že je o poznanie odladenejšia – the Hunter: Call of the Wild. Tým nechcem povedať, že si máte kúpiť the Hunter a na Way of the Hunter kašlať. WotH musím uznať, že je oproti svojej konkurencii viac zamerané na simulovanie poľovníctva a nesnaží sa ho nijak extrémne gamifikovať. Tým pádom je tu aj varovanie, že hra od Nine Rocks skrátka je o niečo zložitejšia na hranie a nevkĺzne do nej každý hneď na prvú dobrú. Aj tak by som ale vyskúšanie Way of the Hunter odporučil.
2 hodiny máte na požiadanie o vrátenie peňazí na Steame a myslím si, že mnohí hráči pri hre zostanú aj po tejto lehote. Ak sa vám vyhnú všetky tie technické problémy a dokážete v hlave vypnúť svoj „kill em all deathmatch“ mód, tak sa vám Way of the Hunter odmení príjemným zážitkom v peknom grafickom prevedení. Aj napriek niektorým neostrým textúram, na ktoré som sa posťažoval, totiž vyzerá hra ako celok pôsobivo. Poteší aj dobrá slovenská lokalizácia. Takže skúste a sami uvidíte ako na to bude reagovať vaša hráčska povaha. Lovu zdar.
Recenzované na Lenovo Legion 5 Pro
