Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder's Revenge

RECENZIA • Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder’s Revenge

Neviem ako sú na tom dnešné deti, ale za mojej éry Ninja Korytnačky boli stále relatívne in a slovo “cowabunga” pre mňa nie je nezmysel. Myslím si, že TMNT má čo ponúknuť aj dnes a to ako animák, tak aj vo svojom hernom prevedení. Ak sa však bavíme o hrách z éry NES a SNES, tak narazíme na dosť tvrdý problém s obtiažnosťou. Hry na konci osemdesiatok boli skrátka tvorené s odlišným konceptom a miesto 10+ hodinovej príbehovej linky, na ktorú jednoducho nebola kapacita, sa vývojári pokúšali predĺžiť hernú dobu náročnosťou a nekompromisnosťou.

Shredder’s Revenge nie je tak obtiažna hra. Jedine ak si nastavenie náročnosti (ďalší výdobytok modernej doby) prehodíte na najvyšší level. No a ak chcete z hry vytrieskať čo najviac hodín, tak by ste tak aj mali učiniť. Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder’s Revenge je totiž inak, rovnako ako jej predchodcovia, výnimočne krátka hra. Ak sa sústredite len na hlavnú príbehovú linku, ktorá však nie je nijak bohatá na dejové zvraty, tak vám jej dohranie nebude trvať dlhšie ako 3 hodiny. Pre poctivejších hráčov a vyzobávačov však ponúka v každej úrovni aj dodatočné výzvy alebo Arcade mód, kde sa hra neukladá a kde je celkovo všetko boj o prežitie. Do centra hráčovej pozornosti je stavaná hrateľnosť. Tá je bez debaty parádna. K dispozícii máme 6 postáv a to najlepšie na tom je, že hra podporuje kooperáciu až šiestich hráčov. To už je slušná retro gauč párty.

Každý z protagonistov má rozdielny štýl boja a tak je možné hru dohrať šesťkrát na šesť rôznych spôsobov. Iste, úrovne zostávajú tie isté, ale repetitívnosť sa nedostavuje. Práve preto, že je hra krátka, dokážu byť jednotlivé úrovne vždy čerstvé a nikdy sa zbytočne neťahajú. Okrem klasických beat-em-up úrovní na štýl Streets of Rage, tu je aj spestrenie v podobe levelov, kde hra automaticky ide dopredu za vás a vašou úlohou je vyhýbať sa prekážkam a bojovať pritom s nepriateľmi. Nebojte, ani zďaleka tieto pasáže nie sú tak frustrujúce ako napríklad v staručkom Battletoads.

Retro pixelart už je v dnešnej dobe značne unavený grafický štýl, no v Shredder’s Revenge všetko náramne sedí a máte ozajstný pocit, že hráte starú TMNT arkádovku. K tomu dopomáha aj podarený soundtrack. Hral som ako na PC, tak aj na Xbox Series S a musím sa priznať, že mi miestami ovládanie na klávesnici prišlo ešte o niečo lepšie ako na ovládači. Možno to bude tým pocitom hrania na automate. Ruky máte v ovládaní na klávesách ďalej od seba a bušíte do nich naozaj ako by ste boli v oldschoolovej herni. V skutočnosti si totiž vystačíte v podstate s dvomi tlačidlami (skok a útok). To však neznamená, že by hráči, ktorí hľadajú väčšiu hĺbku hrateľnosti, zostali v úzadí. Hra stále ponúka veľké množstvo rôznych kombinácii.

Z technickej stránky by som snáď upozornil len na absenciu podpory ultrawide rozlíšení na PC. Ja viem, možno som s tým už otravný, ale túto informáciu sa v žiadnej inej recenzii nedozviete. Take it or leave it.

Celkovo je Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder’s Revenge príjemný výlet do minulosti, ktorý má čo ponúknuť ostrieľaným hráčom aj nováčikom. Len je škoda, že musíte hru dohrať viackrát alebo sa vrhnúť do arkádového režimu, aby ste z hry dostali aspoň tých 6 hodín hrania. Otázka je, či to stojí za tých 25 eur. Viete čo? Za mňa áno. Keď si predstavím, za aké blvanice sú hráči ochotní vytiahnuť 60+ eur (pamätá si niekto The Order: 1886?), tak by som sa cítil blbo, ak by som Shredder’s Revenge neodporučil. Ak máte prístup k predplatnému Xbox Game Pass, môžete hrať okamžite zadarmo na PC aj Xboxoch. V tom prípade to je povinné hranie. Už sa nemôžem dočkať na The Cowabunga Collection.

Hodnotenie

O autorovi

Páčil sa vám článok? Zvážte podporu cez Patreon!